Žiaľ, Slovensko nemá v tomto smere veľa pozitívnych skúseností. Umocňujú ich navyše politické spojenia ministrov na čele diplomatického rezortu s nekompetentnými inými ústavnými činiteľmi Slovenska s prevahou plagiátorských sklonov, pochybným morálnym pozadím, nekompetentným rozhodovaním a najmä – s absenciou sebareflexie.
Ešte väčším problémom je fakt, že takíto ministri na Slovensku akceptujú v úlohe štátnych tajomníkov rôzne bizarné persóny, ktoré degradujú diplomatický stav na povinný spolok jednoduchých pritakávačov. Roky 2020 až 2023 (ale aj „pontifikát“ M. Dzurindu) nech sú pre slovenskú diplomaciu v tomto smere mementom!
Ale odpútajme sa od dennodenných problémov krajiny v strednej Európe, ktorá sa, žiaľ, potáca na hrane morálneho a politického bankrotu – od Slovenska – a virtuálne sa presuňme do Strednej Ázie. Presnejšie do Uzbekistanu.
Čo nové v Taškente?
V septembri minulého roku (presnejšie 9. septembra), bol za (staro)nového ministra zahraničných vecí Uzbekistanu menovaný Vladimír Norov. Touto funkciou bol dočasne poverený od konca apríla 2022, keď nahradil starého diplomatického lišiaka Abdulaziza Kamilova, ktorý stál na čele uzbeckej diplomacie (s malými prestávkami) de facto od jej začiatku v roku 1994.[1] Inak, A. Kamilov je zaťom bývalého prvého tajomníka ÚV KS Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky S. Rašidova, ktorý sa musel porúčať z funkcie v rámci tzv. chlopkovovo dela, ktoré inicioval L. I. Brežňev. Dnes je však S. Rašidov uctievaný človek s množstvom pamätníkov po krajine…
Lenže 30. decembra 2022 sa na pôde Ministerstva zahraničných vecí Uzbekistanu konal aktív, na ktorom vedúci administrácie prezidenta Sardor Umurzakov oznámil, že na základe Výnosu prezidenta Uzbekistanu ???-281[2] bol dňom 30. decembra 2022 dočasne poverený funkciou ministra zahraničných vecí Uzbekistanu Bachtier Odilovič Saidov.
Nový minister zahraničných vecí Uzbekistanu Bachtier Saidov. (foto www.president.uz)
Mladý štát
Uzbekistan datuje svoju novodobú nezávislosť od roku 1991, takže nám to vychádza, že za ostatných 32 rokov post ministra zahraničných vecí zastávalo (vrátane tohto nového) sedem ministrov – t. j. 4,571 funkčného roku na jedného ministra. V prípade, ak počítame len šesť ministrov, tak je to 5,333 roku.
Ak uvažujeme v širšom kontexte, Slovensko malo – od roku 1990 – na čele svojho rezortu, ktorý zodpovedá za medzinárodné vzťahy, resp. zahraničné veci, celkom 16 ministrov. Počas tridsaťročnice Slovenskej republiky to bolo zatiaľ 13 ministrov. Vo funkcii boli priemerne cca 2,307 roku – je to veľa, alebo málo?
Rozhodujúce kvarteto
Z množiny siedmich uzbeckých ministrov sa podrobnejšie venujme kvartetu Kamilov, Safajev, Ganijev a Norov. Každý z nich vtlačil uzbeckej diplomatickej službe (a čiastočne aj zahraničnej politike, aj keď tu je všetko v rukách uzbeckého prezidenta)svoju pečať, ale najmä – mal svoju misiu.
Konkrétnejšie:
1. A. Kamilov, starý aparátnícky lišiak a arabista. V zložitom období (po roku 2001) veľmi rozvážne komunikoval pozície Uzbekistanu voči Afganistanu (z čoho bol Washington „besný“) a akcentoval spoluprácu s arabským svetom. V tomto smerovaní – misia splnená!
2. S. Safajev, v súčasnosti rektor Univerzity svetovej ekonomiky a diplomacie pri MZV Uzbekistanu (kde o.i. pôsobila aj dcéra exprezidenta I. Karimova, dnes vo výkone trestu), je bývalý senátor a amerikanista. Jeho hlavnou úlohou bolo stabilizovať vzťahy Uzbekistanu s USA a (ako hovoria zlé jazyky) najmä doriešiť vnuka I. Karimova, ktorého americký súd po rozvode prisúdil nie matke (dcére prezidenta!), ale afganskému otcovi – občanovi USA. Sumarizujúc – misia splnená!
3. E. Ganijev, kádrový dôstojník uzbeckých spravodajských služieb, ktorý pred príchodom na post ministra zahraničných vecí pôsobil ako minister pre vonkajšie ekonomické vzťahy. Jeho hlavnou úlohou bolo implementovať vtedy módnu tézu o ekonomickej dimenzii diplomacie. Inak o tejto téze (teda o ekonomickej dimenzii diplomacie), už mlčia aj na Slovensku. Jeho – misia splnená!
4. V. Norov, ktorý do diplomatických štruktúr prišiel zo silových zložiek a pôsobil v krajinách starého Západu, mal dve základné úlohy. Dobudovať spravodajskú sieť a udržať vzťahy so Západom na úrovni, prijateľnej pre Taškent – jeho misia splnená!
Minister V. Norov (vľavo) a K. Saidov, vtedajší riaditeľ odboru európskych krajín MZV Uzbekistanu. V strede autor textu. (foto archív autora)
Kto je nový poverený minister?
Nový minister zahraničných vecí Uzbekistanu[3], narodený 22. apríla 1981 v Samarkande, bol v rokoch 2021 – 2022 ministrom školstva (vzdelávania) Uzbekistanu. Svoju byrokratickú kariéru začínal na ministerstve vonkajších ekonomických vzťahov u E. Ganijeva. Je špecialistom na východné krajiny, tak aj preto bol, lebo v Uzbekistane si vážia teritoriálnu odbornosť, v rokoch 2017 – 2021 mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Uzbekistanu v Číne (s priakreditáciou v Mongolsku a na Filipínach).
Takže, jeho misia je čitateľná a plne korešponduje so zahraničnopolitickou koncepciou Uzbekistanu – posilnenie vzťahov s Čínou – čo sa dostalo do dokumentu ešte počas „pontifikátu“ A. Kamilova.[4]
Čiže po misii A. Kamilova – islamsky svet, S. Safajeva – transatlantický rozmer, V. Norova – európsky fenomén a E. Ganijeva – ekonomická dimenzia je misia B. Saidova čitateľná jasne a otvorene. Zhrňujúc – orientácia Uzbekistanu na Čínu, ktorá si upevňuje svoje pozície v Strednej Ázii a B. Saidov bude mať za úlohu tomuto procesu napomôcť. Samozrejme, s benefitom pre Uzbekistan. Inak v susednom Kazachstane to je jednoduchšie, tam je prezident Kasym-Žomart Tokajev pôvodným povolaním sinológ.
Poznámka na záver
Žiaľ, v mysliach politikov na Západe existujú v kontrapunkte dva modely sveta. Buď globalizácia, alebo veľmocenská konkurencia. Ale Čína hovorí o spolupráci, výhodnej pre obe strany a budovaní ekonomickej stability v globálnom kontexte.
Ako to vyzerá, Taškent na to reaguje pozitívne.
Lenže my majme stále na mysli slová R. Descarta: De omnibus dubitandum… (O všetkom treba pochybovať…)
(Autor je vysokoškolský učitel; publikováno se svolením autora)
Poznámky:
[1] Starý lišiak postupne odchádza do dôchodku (ZDE)
[2] Barcha hujjatlar (ZDE)
[3] ZDE
[4] Více ZDE
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV
