Žiaľ, Slovensko nemá v tomto smere veľa pozitívnych skúseností. Umocňujú ich navyše politické spojenia ministrov na čele diplomatického rezortu s nekompetentnými inými ústavnými činiteľmi Slovenska s prevahou plagiátorských sklonov, pochybným morálnym pozadím, nekompetentným rozhodovaním a najmä – s absenciou sebareflexie.

Ešte väčším problémom je fakt, že takíto ministri na Slovensku akceptujú v úlohe štátnych tajomníkov rôzne bizarné persóny, ktoré degradujú diplomatický stav na povinný spolok jednoduchých pritakávačov. Roky 2020 až 2023 (ale aj „pontifikát“ M. Dzurindu) nech sú pre slovenskú diplomaciu v tomto smere mementom!

Ale odpútajme sa od dennodenných problémov krajiny v strednej Európe, ktorá sa, žiaľ, potáca na hrane morálneho a politického bankrotu – od Slovenska – a virtuálne sa presuňme do Strednej Ázie. Presnejšie do Uzbekistanu.

Čo nové v Taškente?

V septembri minulého roku (presnejšie 9. septembra), bol za (staro)nového ministra zahraničných vecí Uzbekistanu menovaný Vladimír Norov. Touto funkciou bol dočasne poverený od konca apríla 2022, keď nahradil starého diplomatického lišiaka Abdulaziza Kamilova, ktorý stál na čele uzbeckej diplomacie (s malými prestávkami) de facto od jej začiatku v roku 1994.[1] Inak, A. Kamilov je zaťom bývalého prvého tajomníka ÚV KS Uzbeckej sovietskej socialistickej republiky S. Rašidova, ktorý sa musel porúčať z funkcie v rámci tzv. chlopkovovo dela, ktoré inicioval L. I. Brežňev. Dnes je však S. Rašidov uctievaný človek s množstvom pamätníkov po krajine…

Lenže 30. decembra 2022 sa na pôde Ministerstva zahraničných vecí Uzbekistanu konal aktív, na ktorom vedúci administrácie prezidenta Sardor Umurzakov oznámil, že na základe Výnosu prezidenta Uzbekistanu ???-281[2] bol dňom 30. decembra 2022 dočasne poverený funkciou ministra zahraničných vecí Uzbekistanu Bachtier Odilovič Saidov.