Vladimír Palko: Progresivizmus v pätnástich bodoch a stredoeurópska spolupráca

5.7.2022 4:07 odp. | Tisková zpráva

Projev na mezinárodní konferenci "Svatý Vojtěch a středoevropský prostor"

Vladimír Palko: Progresivizmus v pätnástich bodoch a stredoeurópska spolupráca
Foto: archiv VP
Popisek: Vladimír Palko

Vážený pan kardinál, vážené dámy, vážení páni,

srdečne vás pozdravujem, je mi cťou, že môžem k vám prehovoriť v spoločnosti tak vážených spoluprednášajúcich. Od tej úžasnej syntézy pana kardinála, ktorý hovoril o zápasoch počas tisícročí, teraz prejdem k zápasom, ktorý sa týka iba posledných desaťročí. Budem hovoriť o zápase s progresivizmom a a stredoeuropskej spolupráci. Mám pre Vás pätnásť bodov k jeho charakteristike, metódam a cieľom.

I. Náš protivník nemá meno

Protivníka som nazval progresivizmom, ale iní to nazývajú radšej ľavicovým liberalizmom, iní zase kultúrnym marxizmom. Najnovšie sa objavil názov "wokeizmus". Kto má veľa mien, ako keby nemal žiadne. Komunisti mali svoje meno, tým boli viditeľní. My však zápasíme s protivníkom bez mena, čo nám sťažuje mobilizáciu proti nemu.

II. Inicializačné témy moderného progresivizmu sú relativizácia hodnoty ľudského života a rodiny

V tomto zmysle možno považovať za dátum jeho zrodu rok 1917, kedy bol v sovietskom Rusku ako v prvej krajine zlegalizovaný umelý potrat. Po strate príťažlivosti sovietskeho komunizmu, ako to pomenoval komentátor Joseph Sobran, sa včelia kráľovná progresivistického úľa postupne presťahovala z Moskvy do Washingtonu. Zmena definície manželstva, eutanázia, surogátne materstvo a potom rodová ideológia sa stali ďalšími štádiami progresivizmu.

III. Metódou progresivizmu je ovládnutie inštitúcií

Ide o inštitúcie, ako médiá, školstvo a umenie, ovplyvňujúce kultúru v najširšom slova zmysle, teda spôsob, ako ľudia žijú svoje životy. Ak sa vydarí trpezlivý gramsciovský pochod inštitúciami, spoločnosť zmení svoje hodnoty na opak pôvodných, a neskôr sa dostavia i politické víťazstvá v parlamente a vláde. Tento proces bol západne od nás, až na výnimky, zavŕšený.

IV. Progresivizmus vládne cez súdy

Progresívny sudca je dôležitejší ako progresívny minister. V Amerike všetky dôležité rozhodnutia urobil Najvyšší súd, nie Kongres. Najvyšší súd zakázal modlitbu na školách, povolil potraty, potom zmenil definíciu manželstva.

Pred pár rokmi na Slovensku Ústavný súd rozhodol, že v referende o rodine sa nebude hlasovať o jednej zo štyroch otázok, i keď to žiadalo 400 tisíc signatárov petície. Bola to otázka o registrovanom partnerstve. V Česku Ústavný súd vypustil zo zákona o registrovaných pároch zákaz adopcie detí. To je súdna tyrania.

Progresivistické rozhodnutia urobil aj súd Európskej únie, teda Európsky súdny dvor, a súd Rady Európy, teda Európsky súd pre ľudské práva. Takýchto súdnych rozhodnutí bolo veľa.

V. Progresivizmus ovláda nadnárodné organizácie

Nadnárodné inštitúcie ako OSN, Svetová zdravotnícka organizácia WHO, Európska únia, Rada Európy, atď. by samé o sebe neboli zlé. Ale progresivizmus zneužíva ich pôdu na šírenie ideológie. Napríklad tak, že sa na pôde nadnárodnej inštitúcie podpíše medzinárodná zmluva, napríklad Charta práv EÚ alebo Istanbulský dohovor, a cez ne sa nová ideológia dostane do národného zákonodarstva. A po čase zmluvu súdy posúdia spôsobom, o akom by sa nám nebolo prisnilo. Teda tie faktory, nadnárodné inštitúcie a nadnárodné zmluvy a súdy, sú previazané.

VI. Progresivizmus má nedemokratické a totalitné sklony

Progresivistické médiá vždy šírili svoju ideológiu v rozpore s tým, čo si želala neprogesívna verejnosť, až sa verejnosť napokon unavila a prestala klásť odpor. V roku 2004 sa počas prezidentských volieb konalo v dvadsiatich amerických štátoch referendum o manželstve a všade voliči rozhodli, že to má byť zväzok muža a ženy. Nebolo im to nič platné, lebo o jedenásť rokov Najvyšší súd rozhodol, že to bude inak.

VII. Filozofickým základom progresivizmu je antitranscendentalizmus

Čím je pre progresivizmus ľudská bytosť? Je v ňom isté pokračovanie marxisticko-leninského videnia. I tu je delenie sveta na utláčaných a utláčateľov, cieľom je oslobodenie utláčaných, ktorými sú sexuálne menšiny, ženy, migranti, nebiele rasy, atď.

Domnievam sa, že na najzákladnejšej úrovni je progresivizmus anti-transcendentalizmom. Neuznáva cieľ ľudského života presahujúci pozemský život, ani transcendentnú autoritu. Napokon je zbožšťovaný sám človek.

VIII. Vývoj sa zrýchľuje

Mnohé z predošlého som popísal v knihe "Levy prichádzajú", ktorá prvýkrát vyšla pred desiatimi rokmi. Dnes sa mi to zdá neuveriteľné, ale v tom prvom vydaní nie je ani zmienka o rodovej ideológii. Pojednanie o nej som do knihy doplnil až v neskorších vydaniach. Jednoducho pred desiatimi rokmi rodová ideológia nebola verejne príliš viditeľná. Dnes o nej hovorí každý. Pýtame sa, čo príde ďalej.

IX. Big biznis je progresivistický

Spomeňme si na americkú Reaganovu voličskú koalíciu z 80. rokov. Spájala fiškálnych konzervatívcov, teda vrátane veľkého biznisu, antikomunistov a sociálnych konzervatívcov. Je to minulosť.

V roku 2014 sa svetoznámy informatik Brendan Eich stal generálnym riaditeľom spoločnosti Mozilla. LGBT lobby si všimla, že Eich v roku 2008 podporil kampaň za tradičné manželstvo pred referendom v Kalifornii. Spustila v médiách proti Eichovi takú kampaň, že nevydržal vo funkcii ani týždeň.

To bol príklad, kedy sa významná firma len podvolila tlaku. Ovtedy je však už Veľký biznis ďalej. On sám ten tlak už pomáha vytvárať. Je to "woke" kapitalizmus.

X. Kresťanskí demokrati a konzervatívci sa odkresťančili

V západnej Európe neprogresívne politické sily zanikli. Platí to aj o stranách, ktoré formálne nesú vo svojich názvoch slovo konzervatívny alebo kresťansko-demokratický. Prevzali progresívnu agendu.

XI. Progresivizmus prerastá v niečo väčšie

Doteraz som hovoril najmä o témach ochrany života a rodiny. Stále narastá význam nových tém, takou je napríklad téma neriadenej migrácie, kedy progresivizmis považuje právo migrovať za absolútne. Také právo však uznávame len v rozsahu, ktorý nejde proti celospoločenskému dobru.

Cítim obavu z nových hrozieb, ktoré neviem ešte presne pomenovať, ale vidíme ich náznaky. Som trikrát očkovaný odporca konšpirácií. Prehnanosť niektorých vládnych opatrení v období pandémie covidu však je faktom, nie konšpiráciou.

Čo prinesie progresivizmus v spojení s rozvojom informačných technológií a sekulárnym náboženstvom ochrany životného prostredia? Nakoľko sa máme obávať sledovacieho štátu v súvislosti s našou digitálnou stopou, s našou uhlíkovou stopou, ktorá vraj škodí životnému prostrediu, zavádzania výhradne bezhotovostného platobného styku? Čo s nami urobí vízia transhumanizmu?

A kam smeruje myslenie globálnych elít? Pozornosť vzbudzujú napríklad prejavy filozofa Yuvala Noaha Harariho, poradcu Klausa Schwaba, zakladateľa Svetového ekonomického fóra. Harari hovorí o probléme zbytočných ľudí. Áno, používa tento pojem. Sú to ľudia, pre ktorých v materiálne zabezpečenej spoločnosti niet využitia a zrejme sú odsúdení tráviť svoj život hraním počítačových hier.

Paradoxom je, že Harari je autorom bestselleru Homo Deus, teda Človek boh. Zdá sa, že človečie božstvo nebude rovnako kvalitné pre všetkých.

Sledujme starostlivo tieto trendy.

XII. Víťaziť nad progresivizmom je možné

Dokazuje to napríklad Poľsko, ktoré dosiahlo zvrat v ochrane nenarodeného života, Maďarsko zastavuje sexualizáciu detí, krajiny Vyšegrádu v roku 2015 úspešne vzdorovali migračným kvótam EÚ. Slovensku sa podarilo pred dvomi rokmi eliminovať ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

XIII. Železná opona je stále viditeľná

Počas uplynulého desaťročia stredoeurópske a balkánske krajiny inšpirovali jedna druhú a schvaľovali si zákony potvrdzujúce manželstvo ako zväzok muža a ženy. Hranica medzi tradičným a homosexuálnym manželstvom je viac-menej totožná s niekdajšou Železnou oponou. Ľudia, ktorí zažili komunizmus, sú odolnejší voči sociálnym utópiám.

XIV. Spolupráca neprogresívnych síl je potrebná, ale má svoje hranice

Asi prvý európsky politik, ktorý upozorňoval, že inštitúcie EÚ sú využívané na šírenie progresivizmu, bol Ján Čarnogurský. V roku 1995 na stretnutí európskych kresťanských a konzervatívnych strán v Nice navrhol, aby sa tieto strany dohodli na spoločnom presadzovaní princípu suverenity členských krajín EÚ v kultúrnoetických otázkach. Princíp spočíval v tom, že EÚ nemá zasahovať do otázok ochrany života a rodiny, ktoré ostanú v kompetencii členských štátov. Reakciou na jeho návrh bola úplná ľahostajnosť. Už vtedy nebolo možné dohodnúť sa na pôde kresťanských demokratov, tým skôr nie je možné dohodnúť sa na pôde EÚ ako takej.

Alternatíva sa však začala ukazovať. Čo sa nám nepodarilo na pôde európskych kresťanských demokracií, to sa nám podarilo na pôde slovenského parlamentu v roku 2002, keď parlament schválil náš návrh Deklarácie o zvrchovanosti v kultúrnoetických otázkach.

V roku 2003 sa nami inšpiroval poľský Sejm a schválil obsahovo podobnú deklaráciu a poľské vlády vedené stranou PiS sa jej vo svojej politike držia. Poľsko si vymohlo pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy výnimku z Charty práv, týkajúcu sa témy rodiny.

V roku 2015 krajiny Vyšegradskej štvorky postupovali spoločne úspešne proti snahe Európskej komisie o presadenie migračných kvót. Zrazu sme objavili reálnu stredoeurópsku spoluprácu.

Keďže za neprogresivizmus sa v EÚ trestá, čoho príkladom sú hrozby sankcií voči Poľsku a Maďarsku, sú žiadúce prejavy solidarity s takto postihnutými. V novembri 2021 sme na Slovensku iniciovali vyhlásenie osemnástich známych slovenských intelektuálov, kde sme sa Poľska zastali.

Otázkou je, pokiaľ sa má stredoeurópska spolupráca formalizovať a inštitucionalizovať. Nemyslím si, že táto spolupráca má v dohľadnej budúcnosti potenciál stať sa alternatívnym projektom voči EÚ. Ľudia totiž stále chcú dávať EÚ šancu.

Treba uznať i nezanedbateľnú rôznosť postojov stredoeurópskych krajín. Napríklad medzi Slovenskom a Maďarskom stále existuje určité napätie, ktoré je dedičstvom posledných desaťročí existencie Rakúsko-uhorskej monarchie. Dúfam, že je to viac menej iba problém psychologický, ale stále je viditeľný.

Nechcem otvárať tému vzťahu Západu a Ruska, ale vidíme, že stredoeurópske postoje sa tu líšia. Napríklad Slovensko a Maďarsko nemajú natoľko napätý vzťah s Ruskom ako Poľsko alebo Česko.

Preto sa prihováram skôr za spoluprácu stredoeurópskych krajín ad hoc, teda vo vybraných témach. Želal by som si viac, ale zatiaľ takú možnosť nevidím.

XV. Treba vydržať

Posledný bod je stručný. V zápase proti progresivizmu treba vydržať.

Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť.

Redakci PL můžete podpořit i zakoupením předplatného. Předplatitelům nezobrazujeme reklamy.

Jste politik? Zveřejněte bez redakčních úprav vše, co chcete. Zaregistrujte se ZDE.
Jste čtenář a chcete komunikovat se svými zastupiteli? Zaregistrujte se ZDE.

reklama

autor: PV

Andrej Babiš byl položen dotaz

kampaň

Negativní i špinavá kmpaň tu byly vždy, ale nemáte dojem, že s vaším příchodem do politiky, vše vygradovalo?

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tento článek je již staršího data a diskuse k němu byla uzavřena. Děkujeme za pochopení.

Další články z rubriky

Jan Campbell: „Speciální vojenská operace" na Ukrajině a bludy

15:47 Jan Campbell: „Speciální vojenská operace" na Ukrajině a bludy

Nečekané množství dotazů především k v médiích zmiňované námořní invazi ČLR na Tchaj-wan mě nutí sdě…