Vážený pan kardinál, vážené dámy, vážení páni,

srdečne vás pozdravujem, je mi cťou, že môžem k vám prehovoriť v spoločnosti tak vážených spoluprednášajúcich. Od tej úžasnej syntézy pana kardinála, ktorý hovoril o zápasoch počas tisícročí, teraz prejdem k zápasom, ktorý sa týka iba posledných desaťročí. Budem hovoriť o zápase s progresivizmom a a stredoeuropskej spolupráci. Mám pre Vás pätnásť bodov k jeho charakteristike, metódam a cieľom.

I. Náš protivník nemá meno

Protivníka som nazval progresivizmom, ale iní to nazývajú radšej ľavicovým liberalizmom, iní zase kultúrnym marxizmom. Najnovšie sa objavil názov "wokeizmus". Kto má veľa mien, ako keby nemal žiadne. Komunisti mali svoje meno, tým boli viditeľní. My však zápasíme s protivníkom bez mena, čo nám sťažuje mobilizáciu proti nemu.

II. Inicializačné témy moderného progresivizmu sú relativizácia hodnoty ľudského života a rodiny

V tomto zmysle možno považovať za dátum jeho zrodu rok 1917, kedy bol v sovietskom Rusku ako v prvej krajine zlegalizovaný umelý potrat. Po strate príťažlivosti sovietskeho komunizmu, ako to pomenoval komentátor Joseph Sobran, sa včelia kráľovná progresivistického úľa postupne presťahovala z Moskvy do Washingtonu. Zmena definície manželstva, eutanázia, surogátne materstvo a potom rodová ideológia sa stali ďalšími štádiami progresivizmu.

III. Metódou progresivizmu je ovládnutie inštitúcií

Ide o inštitúcie, ako médiá, školstvo a umenie, ovplyvňujúce kultúru v najširšom slova zmysle, teda spôsob, ako ľudia žijú svoje životy. Ak sa vydarí trpezlivý gramsciovský pochod inštitúciami, spoločnosť zmení svoje hodnoty na opak pôvodných, a neskôr sa dostavia i politické víťazstvá v parlamente a vláde. Tento proces bol západne od nás, až na výnimky, zavŕšený.