Vlado Bacisin: Sto dní Trumponomiky

13.05.2017 18:07

Hospodárska politika nového prezidenta USA Donalda Trumpa môže zmeniť nielen jeho krajinu, ale aj celý svet. Prvých sto dní vlády však ukázalo, že zmeniť chod ekonomiky nie je jednoduché.

Vlado Bacisin: Sto dní Trumponomiky
Foto: Facebook D. Trump
Popisek: Donald Trump

Niektorí republikáni chodia do Kongresu v hnedých oblekoch. Jednoduchá narážka. Hnedé sako nosil americký prezident Ronald Reagan (1981 – 1989). Ten bol najznámejším ekonomickým reformátorom v USA za posledné polstoročie. Reaganomika znamenala znižovanie výdavkov, zrušenie štátnej regulácie a boj s infláciou, čo znamená veľké zvyšovanie cien. Trumponomika nie je menej radikálna. Zatiaľ sme počuli sľuby, nevideli činy.

Ekonomika v dobrom stave

Donald Trump prevzal krajinu v nie zlom stave. V každom prípade v sfére ekonomiky. Kapitálové  trhy sú v eufórii. Ceny akcií stúpli od nástupu nového prezidenta viac ako o desať percent. Americká ekonomika je nielen zdravá, ale ceny akcií  a klesajúca nezamestnanosť, sú dôkazom, že je prehriata. V marci 2017 bola miera nezamestnanosti 4,5 %, a postupne sa približuje k úplnej zamestnanosti.

V poslednom štvrťroku minulého bol v USA dosť slušný rast ekonomiky (2,1%), ktorá stúpla vďaka spotrebe obyvateľstva. Zväčšujúca sa zamestnanosť a zväčšovanie osobných príjmov obyvateľstva sa začínajú prejavovať v inflácii, na ktorú vo vyspelých ekonomikách takmer zabudli. Z hľadiska názorov amerického prezidenta na ekonomiku, veľmi zaujímavo vyzerá jeho personálna politika.

Na jednu z významných ekonomických pozícii, na miesto šéfa Rady ekonomických poradcov (Council of Economic Advisers), prezident obsadil Kevina Allena Hassetta, ktorý je známy ako ekonóm stredného prúdu s mierne konzervatívnymi názormi. Zaujímavé je to, že nie je protivníkom pracovnej migrácie a slobodného obchodu. Ďalší člen prezidentovho teamu Peter Navarro je protivník má presne opačné názory a nemá pozitívny vzťah k Číne. O vedie Národnú radu pre obchod ( National Trade Council). Ešte jeden poradca prezidenta Donalda Trumpa, riaditeľ Rady ekonomických poradcov Gary Cohn má zaujímavé názory, ktoré podporujú globalizáciu. Začínal ako obchodník v U. S. Steel. Neskôr prešiel do investičnej banky Goldman Sachs kde skončil ako riaditeľ operácií. Najzaujímavejšie je to, že Cohn bol donedávna registrovaný ako člen Demokratickej strany.

Donald Trump podľa nedávneho rozhovoru pre Wall Street Journal nechá v svojej funkcii šéfku Federálneho rezervného systému, čo je americká centrálna banka, Janet Yellen, dokonca po tom ako vyprší jej kontrakt začiatkom budúceho roku. Len nedávno sa americký prezident chystal, že ju pošle na dôchodok. Je to posun v jeho názoroch, pretože počas volebnej kampane vyhlásil, že „rozpráši“ washingtonskú elitu.

Zdravotnícke reformy

Máme sa nad čím zamyslieť. Prvý krok nového amerického prezidenta v sfére ekonomických reforiem nemali úspech. Prvý neúspech prišiel 24. marca 2017. Vtedy sa Republikánska strana pokúsila v Kongrese presadiť zákon Americký zákon o zdravotnej starostlivosti (American Health Care Act- Trumpcare) s cieľom zrušiť zákon Ochrana Pacienta a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti (Patient Protection and Affordable Care Act - Obamacare).

Podstatou reformy Obamacare, ktorú zaviedol vtedajší americký prezident Barack Obama. Jej podstatou bolo povinné zdravotné poistenie aj pre tých občanov, ktorí nemajú súkromné zdravotné poistenie. Najväčší úžitok z tejto reformy mali mať nemajetní obyvatelia. Hlavný cieľ vtedajšieho amerického prezidenta bol zväčšenie počtu zdravotnej poistených obyvateľov z 80% v roku 2010 na 95 % o desať rokov neskôr. Reakcia podnikateľov? Konzervatívna nevládna organizácia Americkí partneri pre prosperitu a slobodu (Americans for Prosperity and Freedom Partners), ktorú financujú americkí bratia Charles de Ghanal Koch a David Hamilton Koch, podnikajúci v ropnom priemysle, vyhlásila, že vytvorí nadáciu na podporu republikánov, ktorí hlasovali proti Trumpcare.

Okrem radikálne pravicových republikánov proti novej zdravotnej reformy Donalda Trumpa vystúpili aj umiernení republikáni zo skupiny priaznivcov strany, ktorí sa na anglosaskej politickej scéne označujú pojmom caucus). V Snemovni reprezentantov USA sú združení pod hlavičkou Tuesday Group. Podľa hodnotenia Výboru pre rozpočet Kongresu USA (Congressional Budget Office), v prípade prijatia zdravotníckej reformy Donalda Trumpa, v najbližších desiatich rokoch by stratilo zdravotné poistenie 24 miliónov obyvateľov USA. Preto republikánski kongresmani z nie bohatých amerických štátov považovali za riziko podporiť zdravotnícku reformu nového amerického prezidenta.

Prepad Donalda Trumpa v oblasti zdravotníckej reformy priniesol výroky analytikov, ktorí vyjadrujú pochybnosti o tom, či je nový americký prezident schopný presadiť aj iné reformy. Bolo by však predčasné hodnotiť prepad tejto reformy ako osobný neúspech Donalda Trumpa. Jeho názory nie veľmi zodpovedajú tradičnej republikánskej ideológii.

Názory Donalda Trumpa na hospodársku politiku sú zmesou konzervatívnych názorov, ideológie, ktorá je populárna medzi bežnými obyvateľmi a niektorých socialistických princípov.

Donald Trump nie je proti umelému prerušeniu tehotenstva. V rôznych etapách volebnej kampane mal neutrálny pohľad na zdravotnícku reformy Baracka Obamu. V závere mal na ňu negatívnejší pohľad. Bolo to preto, aby bol viac s psychologickým profilom kandidáta za Republikánsku stranu.

Vyvlastnenie a obchod

Tradiční republikáni sú proti vyvlastneniu majetku štátom, v USA známe ako eminent domain, a stúpencami voľného obchodu. Ide o klasické princípy liberalizmu, ale aj konzervativizmu, ktorými je nedotknuteľnosť súkromného majetku a ekonomická sloboda. Donald Trump, naopak nie je proti vyvlastneniu majetku štátom, ale súčasne je aj stúpencom protekcionizmu. To sú kroky štátu, na ochranu domáceho trhu, miestnych výrobcov, rôznych oblastí ekonomiky alebo jednotlivých spoločností pred konkurenciou. Najčastejším dôsledkom protekcionizmu sú vyššie ceny.

Asi pred rokom Donald Trump v rozhovore pre televíznu stanicu  Fox News povedal, že dohoda NAFTA, ktorú podpísal Bill Clinton, bola katastrofou. Je to Severoamerická dohoda o voľnom obchode (North American Free Trade Agreement, skratka NAFTA) je obchodná dohoda spájajúca Kanadu, Spojené štáty americké a Mexiko do zóny voľného obchodu. Nie je to jediný negatívny výrok nového prezidenta, ktorý povedal o voľnom obchode. Donald Trump sa niekedy aj mierne mýli. Alebo sa mierne mýlia jeho poradcovia. Dohodu NAFTA v skutočnosti podpísal v decembri 1992 prezident George Bush, starší. Kongres dohodu schválil v auguste 1993 keď bol prezidentom Bill Clinton a vstúpila do platnosti 1. januára 1994. Za dohodu hlasovalo viac republikánov ako demokratov. Za hlasovalo 234 a proti 200 kongresmanov. Z hlasujúcich za dohodu NAFTA bolo 132 republikánov a 102 demokratov.

Ako vidieť tradiční republikáni začiatkom deväťdesiatych rokov neboli proti slobodnému obchodu a prenosu pracovných miest z priemyslu do zahraničia, teda do Číny. Tam je cena práce tradične nižšia ako v USA. Dôsledkom toho bol pokles miezd strednej triedy v USA, ale aj rast ziskov nadnárodných podnikov. Lacný dovoz tovarov zo zahraničných pobočiek a nízke mzdy sú pre nich výhodné. Pri poklese miezd v USA však klesá aj dopyt po tovaroch.

Tradiční republikáni s týmito názormi súhlasia. Tradičným voličom, ktorý vyjadruje názory veľkého kapitálu je WASP. Je to skratka White Anglo-Saxon Protestant, čo je biely anglosaský protestant. Táto skratka znamená stopercentný Američan. Používa sa od polovice minulého storočia. Ide o potomkov prisťahovalcov prvej vlny prisťahovalectva v XVII. a XVIII. storočí. Oni v podstatnej miere ovplyvnili formovanie USA a aj dnes majú rozhodujúci vplyv na fungovanie americkej spoločnosti.

Hospodárska politika Donalda je blízka k tradičným malým a stredným podnikateľom. Ide o vlastníkov reštaurácií, kaviarní, kaderníctiev, ale aj o profesionálov zo strednej triedy, ako sú architekti, právnici, lekári. Pre nich nie sú vysoké dane, či ochrana domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou žiadnym problémom.

Daňová reforma

Oveľa zaujímavejšia je daňová reforma, ktorá má črty protekcionizmu, teda ochrany amerického trhu prostredníctvom vyšších daní pre dovoz.

Pozrime sa na to aké sú základné črty daňovej reformy. Bez zveličovania, ide najväčšie zmeny za posledných 100 rokov. Ich dôsledky pocíti celý svet.

Podľa radikálnej verzie reformy, ktorý pripravil Výbor pre rozpočet Kongresu  (Ways and Means Committee), sa plánuje zníženie dane pre právnické osoby z 35% na 20%. Novinkou je zavedenie novej dane, ktorá sa dá pomenovať ako daň na cieľový finančný tok (destination based cash flow – DBCFT), alebo cezhraničná daň (BAT — border adjustment tax), ktorá sa podobá na daň z pridanej hodnoty, ktorá je vo väčšine vyspelých štátov, len nie v USA. Je to vlastne daň na spotrebu, od ktorej sa odpočítavajú mzdy, náklady vynálezy, intelektuálny majetok a kapitálové náklady na území USA.

Ak sa prijme táto nová daň, americký vývoz bude oslobodený od daní, ale dovoz do Spojených štátov bude zdanený. Dnes je úplne iná situácia. Firmy platia daň pre právnické. Daň sa vypočítava na základe tržieb, teda z všetkých príjmov z predaja na domácom a zahraničných trhoch, od nich sa odpočítavajú náklady na nákupy komponentov doma a v zahraničí. Nová daň by znamenala prechod od zdanenia zisku na zdanenie spotreby podľa územného princípu. Zdaňovala by sa len spotreba v Spojených štátoch, tak ako je to pri klasickej dani z pridanej hodnoty.

Nová daň bude podporovať americký vývoz, a nebude podporovať dovoz. V dôsledku toho sa dá očakávať rast kurzu amerického dolára. Podľa ekonomickej teórie, ak by sa mal neutralizovať efekt novej dane na obchodnú bilanciu USA, dolár by mal zdražieť oproti menám základných obchodných partnerov USA o štvrtinu.

Obchodná bilancia je porovnanie hodnoty vývozu a hodnoty dovozu za určité časové obdobie, spravidla jeden rok. Saldo obchodnej bilancie je rozdiel medzi hodnotou vývozu a hodnotou dovozu. Ak je vývoz väčší ako dovoz, vzniká aktívne saldo obchodnej bilancie. Ak je vývoz menší ako dovoz, vzniká pasívne saldo obchodnej bilancie Ak sa dovoz rovná vývozu, potom je obchodná bilancia vyrovnaná.

Vplyv na dovoz, vývoz a kurz USD

Napríklad, ak americká firma, ktorá predáva len na domácom americkom trhu, a míňa 100 EUR na dovoz komponentov z Nemecka, alebo akejkoľvek inej krajiny eurozóny, pri nevej dani bude musieť zaplatiť  20 USD daň, aj je kurz USD a EUR 1:1. Avšak ak kurz amerického dolára voči euru stúpne na za 1 USD za 1,25 EUR, hodnota importu klesne o 20 USD, a úplne vylúči dôsledok novej dane.

Ak americký exportér, ktorý predáva v Nemecku tovar za 100 EUR, získa daňovú úľavu 20 USD, pri kurze USD a EUR 1:1.  Ak USD zdražie voči euru o 25%, daňová úľava sa vyparí tým, že predajná cena bude po zmene kurzu nižšia.

Očakávania rastu kurzu amerického dolára v presnom súlade s teóriou, sú predčasné. Okrem obchodnej bilancie má na kurz meny vplyv viacero iných faktorov. Sú to globálne toky peňazí, teda odkiaľ kam sa peniaze presúvajú, citlivosť k riziku, menová politika centrálnych bánk, teda to aké sú základné úroky v krajine. Treba však povedať, že ak sa zavedie nová daň, alebo daň, ktorá sa na ňu podobá, dá sa očakávať rast kurzu amerického dolára.

V analýze vplyvu novej dane na podstatných hráčov v svetovej ekonomike analytici agentúry Fitch poznamenávajú, že nová daň najviac poznamená krajiny, ktoré majú veľký prebytok obchodnej bilancie. To sú najmä Nemecko a Čína. Zasiahne to aj krajiny, ktorých firmy majú veľa pôžičiek v amerických dolároch. Sú to Brazília, Indonézia a Turecko. Nepríjemnosti zažijú aj krajiny s vývozom podstatne orientovaným na trh Spojených štátov. Sú to Mexiko a Kanada. Ako to ovplyvní tieto krajiny, ale aj surovinové trhy? Zatiaľ je to ťažké odhadnúť, ale dá sa povedať, že podstatne.

Zatiaĺ neznáma

Nie je známe, aká je pravdepodobnosť prijatia radikálnej podoby daňovej reformy. V Kongrese je za podstatná časť republikánov. Proti je demokratická menšina. V Senáte je podľa tvrdenia oddelenia analýz Deutsche Bank väčšina proti. Medzi republikánmi je dosť protivníkov novej dane.

Preto sa môže stať, že daňová reforma Donalda Trumpa, sa prijme v oklieštenej podobe. Napríklad sa zmenia len dane pre fyzické osoby. O konkrétnej podobe dane sa rozhodne niekedy na jeseň. Ak sa však reforma prijme v radikálnej podobe, bude to mať vplyv na celú svetovú ekonomiku. Trumponomika zatmí Reaganomika.

Vyšlo v rámci mediální spolupráce s Literárními novinami.

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

reklama

autor: PV

Ing. Jana Bačíková, MBA byl položen dotaz

Jak dlouho myslíte, že vaše důchodová reforma vydrží?

Dobrý den, zajímalo by mě, k čemu je dobrá důchodová reforma, na které nepanuje mezi vládou a opozicí shoda? Protože co když se nějaká schválí a jiná (další) vláda, ji zase zruší? Myslíte, že to prospěje něčemu pozitivnímu? Proč je takový problém se dohodnout? Vy jste sice opozici k jednání přizvali...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:


Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Václav Hošek: Příležitosti se meze nekladou

12:26 Václav Hošek: Příležitosti se meze nekladou

Chtěl bych se dožít toho, až naše silnice budou brázdit jen elektrické vozy. Jak říkají pirátští pos…