Džamala a jej politická provokácia

Súťaž Eurovízia sa v tomto roku definitívne zmenila na súťaž politickej piesne a zostala iba biednou napodobeninou speváckej súťaže z minulosti. Každý, kto sledoval hlasovanie v tejto súťaži, videl, ako si body udeľovali krajiny so spriaznenými záujmami, objavili sa „hlasovacie mafie“ a víťazom tak bola pieseň, ktorá najväčšmi politicky a ideologicky vyhovovala záujmom určitých vládnucich síl v Európe, ktoré sa snažia o zostrovanie napätia medzi Ruskom a Ukrajinou aj prostredníctvom umenia.

Podľa oficiálnych vyjadrení organizátorov išlo v prípade vystúpenia Džamaly o osobný príbeh jej rodiny a nie o aktuálnu politickú tému. Snažili sa tvrdiť, že nešlo o politiku, pretože organizátori aj v minulosti diskvalifikovali niekoľko piesní kvôli ich politickému obsahu, aj v roku 2015 museli Arméni meniť časť svojej piesne „Nepopieraj!“, ktorá sa týkala tureckej genocídy. Lenže účelovej politickej slepote organizátorov v tomto roku nebolo možné uveriť, keďže Džamalina pieseň vyvolávala počas celej Eurovízie nadšenie ukrajinských nacionalistov, ktorí ešte aj v Štokholme po „banderovsky“ vykrikovali „Hrdinom sláva!“.

Už od ukrajinského kola Eurovízie bolo jasné, že pieseň „1944“ od speváčky Džamaly predstavovala nebezpečnú a hlúpu politickú provokáciu proti Rusku. Jej pieseň bola spojená s udalosťami na Kryme v roku 1944. V roku 1944 však bol Krym súčasťou Ruska a k Ukrajine bol v rámci ZSSR pričlenený až v roku 1954. Preto udalosti roku 1944 na Kryme nemožno považovať za súčasť ukrajinskej histórie, ale za históriu Ruska. V súčasnej napätej situácii však nie sú reprezentanti Ukrajiny najvhodnejšími kandidátmi na pripomínanie problémov ruskej histórie.

Keď sa spomenie rok 1944 a Ukrajina, tak každému napadá mnoho skutočne ukrajinských tém, o ktorých treba diskutovať aj v umení. Hrôzy, ktoré spáchali banderovci a SS Galizien v roku 1944 patria k tomu najhoršiemu, čo sa udialo v Európe v 20. storočí. Ukrajinci by tieto témy mali riešiť aj preto, lebo fašisti získali v ukrajinskej politike opäť dôležité slovo a predsedom ukrajinského parlamentu sa stal nebezpečný pravicový extrémista A. Parubij. Ten je veľkým obdivovateľom S. Banderu a ešte v roku 1991 založil neonacistickú Sociálno-národnú stranu Ukrajiny, ktorá sa inšpirovala Hitlerovou NSDAP dokonca aj vo svojom názve a vo svojej symbolike.

Aj kvôli vplyvu fašistov sa dnes v ukrajinskom umení neriešia ukrajinské, ale ruské zločiny. Skutočným dôvodom, prečo Ukrajina nominovala speváčku Džamalu s jej politickou provokáciou nie je história roku 1944 na Kryme, keď ZSSR deportoval mnohých Tatárov, ale história roku 2014, keď Krym vyhlásil referendum o pripojení k Rusku. Najväčším paradoxom však je, keď pri počúvaní Džamalinej piesne ukrajinskí obdivovatelia S. Banderu vykrikujú „Sláva Ukrajine!“. Obdivovatelia toho Banderu, ktorého si s rokom 1944 na Ukrajine spájame určite častejšie než deportácie Tatárov…