Tieto pochody totiž vzbudzujú nevôľu aj v OSN, avšak napriek tomu ich podporujú niektorí politici z lotyšskej vlády. Práve tu by bol kritický hlas zo Slovenska 16. marca veľmi aktuálne.
Prezident A. Kiska však 16. marca opäť raz premeškal príležitosť a predviedol svoj obvyklý dvojaký meter: namiesto odsúdenia pochodov Waffen SS v Lotyšsku sa zastal N. Savčenkovej, členky ukrajinského dobrovoľníckeho práporu Ajdar, ktorá je súdená v Rusku a vyzval na jej prepustenie. Paradoxne, práve dobrovoľnícke ukrajinské batalióny sú známe svojimi sympatiami k fašistickej minulosti a svojím hrubým porušovaním ľudských práv, čo potvrdila dokonca aj Moskve málo naklonená organizácia Amnesty International.
Nezávislosť súdnictva a postoje A. Kisku
Žiaľ, vystúpenie prezidenta A. Kisku zo 16. marca nespochybnilo iba úprimnosť jeho postojov k fašizmu, ale aj jeho deklarované postoje k nezávislosti súdnictva. Prezident A. Kiska opakovane kritizoval Ústavný súd SR kvôli tomu, že údajne rezignoval na svoje úlohy v demokratickom právnom štáte. Prezident pritom jasne vyjadril postoj k problému nezávislosti súdnictva, keď povedal: „Súdnictvo musí byť nezávislé.“ Lenže práve vo veci N. Savčenkovej zaujal A. Kiska postoj v rozpore s princípom nezávislosti súdnictva a pokúsil sa predpisovať ruskému súdu, ako má vyriešiť trestný prípad N. Savčenkovej.
Je pravda, že A. Kiska sa svojím postojom pridal k mnohým západným politikom, ktorí sa snažili zasahovať do rozhodovania ruského súdu. Podobný postoj vyjadrila napr. predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku F. Mogheriniová. Lenže to nie je dobré vysvedčenie ani pre ňu. Neexistuje totiž jasnejší prípad zasahovania do nezávislosti súdnictva než v prípade, keď na sudcov robia nátlak najvyšší politici z cudzích, nie veľmi priateľských krajín. Ak chcú o trestných kauzách na Mestskom súde v Donecku (v RF, nie na Ukrajine) rozhodovať A. Kiska alebo F. Mogheriniová, mali by si uvedomiť, čo by sa stalo, keby chcel trestné kauzy v EÚ ovplyvňovať V. Putin.
Západ a trestné procesy v Rusku
Podobné zásahy do nezávislosti súdnictva v Rusku zo strany západných politikov sa pritom opakujú pravidelne. Netreba uvádzať neslávne známe kauzy, ako skupinu Pussy Riot či oligarchu M. Chodorkovského, stačí sa rozpomenúť na nedávny prípad O. Sencova na Kryme. Kriminalizácia sudcov za ich rozhodovanie alebo rôzne sankčné zoznamy sú veľmi silnou formou zásahov do rozhodovania súdnej moci. Sudca, ktorý je vystavený takýmto praktikám, sa musí zmieriť nielen s poškodzovaním svojich osobnostných práv v západných médiách, ale musí zvážiť i to, do ktorej krajiny sa rozhodne vycestovať. S cestami na Západ sa sudcovia v kauze N. Savčenkovej už akiste rozlúčili, ale aj na dovolenke niekde pri mori v Thajsku im reálne hrozí, že ich na americko-európsky zásah vydajú na Ukrajinu, kde im za ich rozhodovaciu činnosť vo veci N. Savčenkovej hrozí trestné stíhanie.

Tento článek je uzamčen
Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PLPřidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV