USA – v 21. storočí – štát rodinných prezidentských klanov?

Pojem rodinných klanov sa v USA začal vo vzťahu k prezidentským voľbám používať v súvislosti s rodinou Kennedyovcov. Ich osud bol poznačený dvomi tragédiami. John, prezident v rokoch 1961 – 1963, zahynul po atentáte. Robert, minister spravodlivosti v rokoch 1961 – 1964, senátor od roku 1965, zomrel tiež po atentáte, v prezidentskej kampani v roku 1968. Najmladší z trojice bratov Edward mal podobné ambície, ale keď v júli 1969 neohlásil autonehodu, pri ktorej zahynula jeho spolujazdkyňa, sa mu to vo viacerých kampaniach (1972, 1976, 1980), na ktorých sa zúčastnil v rámci Demokratickej strany, médiami tvrdo pripomínalo a nikdy sa mu kandidatúru neporadilo získať.

V tomto storočí sa fenomén rodinných prezidentských klanov objavil znovu. Skutočne sa aj naplnil, keď vo voľbách v roku 2000 zvíťazil G. Bush mladší, ktorého otec bol prezidentom USA v rokoch 1989 – 1993. Ambície mal aj ďalší Bush – Jeb, ktorý sa zapojil do primárok v rámci Republikánskej strany v kampani v roku 2016, ale zakrátko z nej vystúpil.

V súčasnosti sa niekedy značne pritiahnuto za vlasy hovorí aj o clintonovskom klane – od čias neúspešného pokusu H. Clintonovej získať kandidatúru Demokratickej strany v roku 2008. Otázne je, či v tomto prípade možno hovoriť o rodinnom klane, ale v médiách hlavného prúdu neexistujú nielen žiadne morálne a tobôž intelektuálne či racionálne zábrany či ohraničenia. A tak v západnom svete (médiách hlavného prúdu) je pravdou to, čo tvrdia médiá v USA, nech to je akokoľvek zjednodušujúce, pochybné i málo uveriteľné...

Skutočné klany, ktoré hýbu politikou a ekonomikou USA sa však ukrývajú v pozadí. Ide najmä o rôzne lobistické združenia a médiá presadzujúce záujmy finančných kruhov, vojensko-priemyselného komplexu a iných korporácií. Nielen pre vojnu, ale aj pre politiku sú potrebné najmä peniaze, ktoré sa dnes v USA príliš divoko roztáčajú vo virtuálnej podobe a prezidenti sú od nich napriek všetkým pekným rečiam o demokracii čím ďalej tým viac závislí.

Doplníme, že prvýkrát pojem vojensko-priemyselný komplex v politike USA s poukázaním na jeho nebezpečenstvo pre ňu použil pri svojom rozlúčkovom prejave prezident D. Eisenhower v januári 1961.V súvislosti s prejavom H. Clintonovej o americkej výnimočnosti pripomenieme aj inú myšlienku D. Eisenhowera, tentoraz z jeho inauguračného prejavu v januári 1953: Národ, ktorý si cení svoje výsady viac ako svoje zásady, čoskoro stratí oboje. A do tretice, hoci išlo o prezidenta z obdobia hlbokej studenej vojny, prejavy jeho nepriateľstva voči protivníkom USA neboli ani zďaleka také ostré a konfrontačné, ako sme toho svedkami v tomto storočí, keď sa prezidenti USA a kandidáti na túto funkciu dušujú, že nechcú novú studenú vojnu.