Zo strany Západu vo vzťahu k Číne vidíme politickú schizofréniu. Na jednej strane čínske vládnuce elity z rôznych dôvodov kritizujú hlava-nehlava, na druhej sa boja „spomaľovania“ rastu čínskej ekonomiky. Zdôrazňujem, že ide o znižovanie tempa prírastku, ktoré je už asi dvadsať rokov na nezvyčajne vysokej úrovni, o ktorej sa strojcom neoliberálnej globalizácie doma ani snívať nemôže. A aby bolo jasné, nie je to z obáv o čínsky národ či ľud, ale len a len preto, že to môže zhoršiť stav ekonomiky Západu.
S takto zameraným záujmom sa sledovalo aj pravidelné rokovanie Celočínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (ďalej len VZĽZ) dvanásteho obdobia (od roku 1954) od 5. do 15. marca 2017. Ide o najväčší parlament na svete, ktorý má takmer tritisíc členov zastupujúcich 35 delegácii podľa špecifického kľúča. Zhromaždenie sa schádza spravidla v marci každého roka zhruba na dva týždne. V čase medzi zasadnutiami riadi činnosť zhromaždenia jeho Stály výbor, rátajúci viac ako 160 zástupcov.
Špecifické postavenie v politickom systéme má Čínska ľudová politická poradná rada, ktorá sa niekedy pokladá obrazne za „druhú komoru“ parlamentu (v rokoch 1949 – 1954 bola podľa vtedajšej dočasnej ústavy formálne parlamentom, v súčasnosti ide už o jej trináste obdobie). Má vyše dvetisíc členov, ktorí zastupujú nielen KS Číny, ale aj osem ďalších politických strán, viacero spoločenských organizácií, menšiny a regióny. Rada sa schádza v tom istom čase ako VZĽZ (v tej istej budove – vo Veľkej ľudovej hale na Námestí nebeského pokoja). Nešlo o prelomové zasadnutie (vlani sa napr. rokovalo o päťročnici 2016 – 2020), ale predsa priťahovalo pozornosť v Číne i vo svete. Bolo to najmä hodnotenie výsledkov plnenia prvého roku päťročnice, ako aj spôsobov riešenia hospodárskych problémov, s ktorými Čína zápasí, aj keď v inom kontexte ako Západ. Okrem toho sa čakalo aj na reakcie na voľbu nového prezidenta USA a jeho plány a predstavy. Nič zásadne nové sa neobjavilo a opäť sa ukázali viaceré výhody dlhodobej trajektorie rozvoja špecifickej čínskej politiky i ekonomiky, kde síce takisto vznikajú ťažkosti, ale nedochádza k takým turbulenciám ako v liberálnych demokraciách.
Pozastavíme sa však pri tom, že EU nedávno rozhodla o pridelení prostriedkov pre čínskych aktivistov na ich účasť v zákonodarnom procese a pre sociálnu politiku. Suma (2,5 mil. eur) nie je priveľká, ale iste by sa dala aj vo vnútri EU využiť užitočnejšie. Otázne je, ako sa skúsenosti z prijímania zákonov z EU môžu aplikovať v Číne. Ide teda zrejme viac o pretrvávajúcu lojálnosť bruselského vedenia k starým washingtonským praktikám politicky i ináč poučovať Peking.
Prostriedky pre aktivistov v Číne totiž vo väčšom rozsahu prideľuje aj National Endowment for Democracy z USA (vlani 4,5 mil. USD), „firma“ známa i z pôsobenia v našich končinách. Kritici ju označujú za GONGO (Government-Organized Non-Governmental Organization), vládou organizovanú mimovládnu organizáciu, a občas ju podozrievajú aj z napojenia na CIA. To, že sa tieto prostriedky ťažko zužitkujú podľa predstáv donorov, dokresľuje, že podľa nového zákona platného od začiatku tohto roka činnosť mimovládnych organizácii v Číne môže kontrolovať aj ministerstvo štátnej bezpečnosti.
V „Ríši stredu“ akciám Západu ruže nekvitnú, o čom svedčí aj šikovná eliminácia pokusu o farebnú revolúciu dáždnikov na jeseň 2015 v Siang-kangu (predtým Hongkong). Veľká časť západných politikov, vrátane slovenských, však stále trpí pocitom megalomanskej (západnej) márnomyseľnosti, že najlepšie vie, ako riadiť Čínu.
Zamyslieť sa možno nad tromi súvislosťami – od globálnej k národnej. Prvá – záujem o Čínu zvýšil D. Trump, ktorý svoju pozíciu vyjadril síce ostro, ale postupne ju zmierňuje, a aj washingtonská administrativa túto rétoriku zjemňuje (Peking už navštívil nový minister zahraničných vecí USA). Druhá – EU aj vo vzťahu k Číne postupne stráca mnohé šance, ktoré mala a stále má. So súčasným vedením ani v tejto oblasti nepřekonává svoj tieň a zostáva vo vleku USA. Tretia – prečo je Slovensko také pasívne vo vzťahu k Číne, a azda aj to, komu a čomu prospievajú také fanfarónske kroky, ako bolo stretnutie prezidenta SR s dalajlámom.
Zdôrazníme (obzvlášť pre nových hystericky aktívnych „mccarthyovcov“ a slovenských lovcov čarodejníc a konšpirátorov), že tým, že poukazujeme na Čínu, nechceme na Slovensku ani v Európe čínsky svet. Na druhej strane by sme však nemali ani my tlačiť Čínu k tomu, aby fungovala podľa nášho vzoru, ktorý je navyše v kríze. Okrem toho by sme sa mohli možno väčšmi usilovať, aby naše ideály a hodnoty aspoň u nás doma fungovali tak, ako majú.
Súčasná Čína sa vzhľadom na svoje historické skúsenosti a aktuálny potenciál nedá poučovať. Nastal čas, aby sme aj na Slovensku uvažovali o nej ako o potenciálnej superveľmoci. Chyby vo vzťahoch k nej či dokonca arogantnosť a zlomyseľnosť voči nej sa nevyplácajú. Starostí máme vyše hlavy aj bez toho.
(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)
Komentár vyšiel v Noveslovo.sk a Literárnom týždenníku 11 - 12/2017
Vyšlo na Vasevec.cz. Publikováno se souhlasem vydavatele.
Psali jsme:
Jste politik? Zveřejněte bez redakčních úprav vše, co chcete. Zaregistrujte se ZDE.
Jste čtenář a chcete komunikovat se svými zastupiteli? Zaregistrujte se ZDE.
