František Škvrnda: Nebezpečenstvá prepisovania dejín

17.05.2015 7:33 | Zprávy

Z mediálno-politických vyjadrení je známa fráza „dejiny píšu víťazi“. Najväčšia vojna v ľudských dejinách – druhá svetová vojna – umožňovala hneď po svojom konci rozdielnu interpretáciu jej udalostí a výsledkov.

František Škvrnda: Nebezpečenstvá prepisovania dejín
Foto: Archiv
Popisek: Německý tank Tiger

Napokon v meniacich sa politických pomeroch sa aj na Slovensku písali dejiny druhej svetovej vojny rozličnými spôsobmi. Bojovalo sa na našom území a slovenskí vojaci bojovali na strane viacerých účastníkov vojny. Na pamiatku bojov, ich účastníkov i obetí je na Slovensku mnoho miest a stavieb, ktoré ich pripomínajú.

Aktuálnosť zamyslení nad druhou svetovou vojnou vidíme aj v tom, že sa najmä pod vplyvom situácie na Ukrajine, ale aj iných vojen a kríz neraz kladie otázka, či sa zase neschyľuje k začiatku novej veľkej kataklizmy. Druhá svetová vojna nevznikla náhodne, bol to zákonitý výsledkom politiky západných štátov a systému, v ktorom pôsobili a ktorý začal fungovať v novšej podobe aj po rozpade bipolarity.

Príčiny druhej svetovej vojny spočívali v prvom rade v asymetrii bohatstva a moci, ku ktorej prispieval aj nespravodlivý versaillský mier. Víťazi prvej svetovej vojny v protirečivom duchu západnej morálky považovali za potrebné príkladne potrestať jedného z hlavných vinníkov jej vzniku – Nemecko.

Udalosti, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, ovplyvnila aj veľká hospodárska kríza, po ktorej sa svet zase raz stal nezvratne iný. V Nemecku sa v týchto podmienkach za skrytej podpory finančných kruhov dostala k moci Národnosocialistická robotnícka strana, ktorá na čele s A. Hitlerom sľúbila spauperizovaným obyvateľom nový životný priestor (Lebensraum) a bohatstvo a naplno ovládla za masívneho použitia krutých metód celý politický život.

Výsledkom rozpínavosti Nemecka bol „anšlus“ Rakúska v marci 1938. Versaillská zmluva zakazovala zjednotenie Nemecka a Rakúska. Francúzsko a Veľká Británia, ktoré mali byť hlavnými garantmi jej dodržiavania, sa zmohli len na diplomatické protesty. Uskutočňovali politiku appeasementu (zmierňovania) – v presvedčení, že ústupkami upokoja chúťky nacistického Nemecka. Skrývalo sa za ním aj zištné prianie, aby sa hitlerovské úsilie o získanie nových území obrátilo na východ najmä proti ZSSR a iným Slovanom.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

autor: PV

Mgr. Jiří Růžička byl položen dotaz

Podle vás by se ukrajinské děti měli dostávat do škol i na úkor těch českých?

Nemyslíte, že je problém třeba řešit úplně jinak, a to tak, že když se přijímají uprchlíci, měli by se pro ně navyšovat i kapacity třeba pro děti ve školách nebo bydlení apod.? Bohužel ani jedno se neděje a vy se pak divíte, že přibývá lidí, co je proti přijímání Ukrajinců? Podle mě to není proto, ž...

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Vladimír Ustyanovič: Volební zradu čekám z Hradu

15:17 Vladimír Ustyanovič: Volební zradu čekám z Hradu

S určitou míru nadsázky si dovolím přeložit, co prezident Trump sdělil takzvaným evropským lídrům v …