Napokon v meniacich sa politických pomeroch sa aj na Slovensku písali dejiny druhej svetovej vojny rozličnými spôsobmi. Bojovalo sa na našom území a slovenskí vojaci bojovali na strane viacerých účastníkov vojny. Na pamiatku bojov, ich účastníkov i obetí je na Slovensku mnoho miest a stavieb, ktoré ich pripomínajú.

Aktuálnosť zamyslení nad druhou svetovou vojnou vidíme aj v tom, že sa najmä pod vplyvom situácie na Ukrajine, ale aj iných vojen a kríz neraz kladie otázka, či sa zase neschyľuje k začiatku novej veľkej kataklizmy. Druhá svetová vojna nevznikla náhodne, bol to zákonitý výsledkom politiky západných štátov a systému, v ktorom pôsobili a ktorý začal fungovať v novšej podobe aj po rozpade bipolarity.

Príčiny druhej svetovej vojny spočívali v prvom rade v asymetrii bohatstva a moci, ku ktorej prispieval aj nespravodlivý versaillský mier. Víťazi prvej svetovej vojny v protirečivom duchu západnej morálky považovali za potrebné príkladne potrestať jedného z hlavných vinníkov jej vzniku – Nemecko.

Udalosti, ktoré viedli k druhej svetovej vojne, ovplyvnila aj veľká hospodárska kríza, po ktorej sa svet zase raz stal nezvratne iný. V Nemecku sa v týchto podmienkach za skrytej podpory finančných kruhov dostala k moci Národnosocialistická robotnícka strana, ktorá na čele s A. Hitlerom sľúbila spauperizovaným obyvateľom nový životný priestor (Lebensraum) a bohatstvo a naplno ovládla za masívneho použitia krutých metód celý politický život.

Výsledkom rozpínavosti Nemecka bol „anšlus“ Rakúska v marci 1938. Versaillská zmluva zakazovala zjednotenie Nemecka a Rakúska. Francúzsko a Veľká Británia, ktoré mali byť hlavnými garantmi jej dodržiavania, sa zmohli len na diplomatické protesty. Uskutočňovali politiku appeasementu (zmierňovania) – v presvedčení, že ústupkami upokoja chúťky nacistického Nemecka. Skrývalo sa za ním aj zištné prianie, aby sa hitlerovské úsilie o získanie nových území obrátilo na východ najmä proti ZSSR a iným Slovanom.