Servírované „ukrajinské“ menu je totiž už mesiace rovnaké: zlí Rusi škodia Ukrajine a destabilizujú ju, konflikt na Donbase pokračuje, Krym sa nevracia, politické šarvátky v Kyjeve nadobúdajú na intenzite, pretrvávajú odstredivé tendencie, s oligarchami nikto nezatočil a v rôznych častiach štátu bašujú naďalej, ekonomika (katastrofálne) upadá, pribúda chudoba, vládnuca elita bohatne, korupcia utešene kvitne, štát sa zadlžuje, potrebuje nové pôžičky a podobne. Podivné (ale v západných médiách hlavného prúdu pochopiteľné) ticho je len o širokej škále násilného vyčíňania extrémistov rôzneho druhu.

Medzinárodné spoločenstvo vrátane Západu začína byť z toho unavené. Kyjev síce húfne navštevujú politické, ekonomické, vojenské i iné delegácie zo Západu, ale zdá sa, že súčasná ukrajinská cesta vedie do slepej uličky. Vláda balansuje na hranici politického prežitia, ale predčasné uskutočnenie volieb nechcú kyjevské vládnuce kruhy ani Západ. Je zrejmé, že po nich príde k moci iná garnitúra vodcov, ktorá nebude taká ústretová k zahraničiu ako súčasná, hoci väčšinu svojich sľubov neplní.

Významným medzníkom, ktorý zmiernil ukrajinskú krízu, bolo prijatie dohôd za účasti nemeckej kancelárky A. Merkelovej, prezidenta Francúzska F. Hollanda, Ruskej federácie V. Putina a Ukrajiny P. Porošenka (po vyše 16-hodinových rokovaniach) vo februári 2015 v Minsku, ktoré sú známe ako Minsk II. Dňa 15. februára sa začalo prímerie medzi povstalcami a ukrajinskými ozbrojenými silami. Súhrn opatrení na realizáciu minských dohôd obsahuje 13 základných bodov, ktoré dodnes nie sú v úplnosti splnené. Z ich nedodržiavania, resp. porušovania sa navzájom obviňujú obe stra­ny. Vo vzťahu k povstalcom sa však vina – bez dôkazov – kladie aj Moskve, že ich podporuje a nenúti k dodržiavaniu dohôd, čo sa stalo dokonca dôvodom na zosilnenie sankcií voči RF.

V októbri 2015 sa protagonisti Minska II zišli v Paríži a konštatovali, že dohody sa plnia len čiastočne, ale nemožno poľaviť v úsilí o ich ďalšie presadzovanie, a prejavili mierny optimizmus pri hodnotení ďalšieho vývoja. Opatrenia z Minska II sa mali pôvodne realizovať do konca roku 2015. Vedúci predstavitelia normandskej štvorky sa 30. decembra 2015 telefonicky dohodli o ich predĺžení o rok.

K ďalšiemu stretnutiu „štvorky“ došlo na základe iniciatívy A. Merkelovej 19. októbra 2016 v Berlíne. Od stretnutia, ktoré trvalo päť hodín, nikto neoča­kával prelom v riešení ukrajinskej krízy. Cieľom bolo nájsť cesty pokračujúce v uvoľňovaní napätia a riešení problé­mov, ktoré celý proces posunú aspoň trochu vpred. V tomto kontexte sa rokovalo predovšetkým o bezpečnostných otázkach, najmä o ďalšom oddelení (odpútaní) síl v konfliktnej zóne, o posilnení misie OBSE (o jej možnom ozbrojení), o voľbách na Donbase, ktoré by mohli prispieť k pokroku pri riešení problémov.