„Sú určité sily, pre ktoré je výhodné, aby konflikt na Ukrajine pokračoval. Veď sa dá na tom zarábať. Mnohí ľudia zarábajú nielen na vojenských dodávkach, ale aj na pašovaní tovarov a podivných finančných či obchodných operáciách,“ vraví Nikolaj Žuk. Tento ukrajinský profesor sa zaoberá ekonomickou geografiou a priestorovou ekonomikou. V minulosti učil na ukrajinských vysokých školách a robil aj pre ukrajinského prezidenta Kučmu, viedol na jeho úrade personálne oddelenie. Neskôr pôsobil na pražskej súkromnej vysokej škole Vysoká škola – Bankovní institut. V súčasnosti  spolupracuje s bratislavskou odbornou vysokou školou Akadémia médií.

Ako hodnotíte vývoj Ukrajiny po jej vystúpení zo Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR)?

Ukrajina vystúpila zo Sovietskeho zväzu v roku 1991 po referende. Podčiarknem, že 96 percent obyvateľov hlasovalo za vystúpenie zo ZSSR. Boli to všetky národnosti. Aký mala ekonomický potenciál? Na začiatku deväťdesiatych rokov u nás pracovala nemecká konzultačná skupina. Pripravovala Ukrajinu na trhové reformy a premenu krajiny. Pripravenosť ekonomiky všetkých bývalých republík Sovietskeho zväzu hodnotili známkou od 1 do 10. Ukrajina dostala známku 8. Bola to najvyššia známka.

Čím si to vysvetľujete?

Ekonomika Ukrajiny stála na rozvinutom priemysle. Už koncom osemdesiatych rokov sa začala ekonomická liberalizácia. Objavovali sa malé a stredné podniky družstevného typu. Okrem toho sa rozvíjali malé poľnohospodárske podniky. Ľudia mali vlastné pozemky. Takmer 80 percent niektorých poľnohospodárskych produktov si dokázali sami vypestovať. Napríklad zemiaky. V osemdesiatych rokoch boli v Rusku problémy s potravinami. Na Ukrajine nie. Nepociťovali sme žiadnu potravinovú krízu.