Nur-Sultan pritom pár dní pred udalosťami (šokujúcimi) v mestách Žanaozen a Aktau a najmä Almaty[1], o čom sme na stránkach SLOVA niekoľkokrát písali, formálne prebral post predsedajúcej krajiny Spoločenstva nezávislých štátov – SNŠ. 

Ako sa januárové udalosti v Kazachstane plus operatívny a efektívny zásah mierových síl Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti – OZKB prejavia na činnosti tohto postsovietského spoločenstva je veľmi ťažko prognózovať. Ale keď zoberieme do úvahy, že všetky členské krajiny OZKB sú aj členmi SNŠ, tak možno uvažovať o stmeľujúcej tendencii.

Lenže vstup do roku 2022 pre Strednú Áziu znamenal, okrem pokusu o kazašskú farebnú revolúciu, aj to, že jedna z rozhodujúcich a vplyvných krajín tohto regiónu prebrala predsednícky post v jednej z najvplyvnejších medzinárodných organizácii v Eurázii s globálnym presahom. Inak medzi jej členov patria aj jadrové mocnosti: India, Čína, Pakistan a Ruská federácia...

Dňom 1. januára 2022 Uzbekistan prevzal post a predsedá Šanghajskej organizácii spolupráce.[2]