"Zvučné frázy proti skostnatenému mysleniu a pod. zastierajú len bezstarostnosť a bezradnosť v rozvíjaní teoretického myslenia. Príklad ruských sociálnych demokratov osobitne názorne ilustruje celoeurópsky jav (aj nemeckí marxisti si ho už dávno všimli), že povestná sloboda kritiky neznamená nahradenie jednej teórie druhou, ale slobodu od každej ucelenej a premyslenej teórie, znamená eklekticizmus a bezzásadovosť. Kto aspoň trocha pozná faktický stav nášho hnutia, musí vidieť, že sprievodným znakom veľkého rozšírenia marxizmu bol istý pokles jeho teoretickej úrovne. K hnutiu sa pre jeho praktický význam a prak­tické úspechy pripájalo nemálo ľudí, ktorí boli veľmi slabo, ba nebolí dokonca ani trochu teoreticky pripravení. Aký nedostatok taktu prejavuje Rabočeje Delo, môžeme usúdiť podľa toho, ako víťazoslávne zdôrazňuje Marxov výrok: "Každý krok skutočného hnutia je dôležitejší ako tucet programov." Opakovať tieto slová v období teoretického zmätku je také isté, ako keby sme pri pohľade na pohrebný sprievod zvolali: "Kiež by ste mali vždy také šťastie!" Okrem toho sú tieto Marxove slová prevzaté z jeho listu o gothajskom programe, kde ostro odsudzuje eklekticizmus, ktorý sa prejavil pri formulovaní zásad: Ak sa už bolo treba spájať, napísal Marx predákom strany, potom uzavierajte dohody na dosiahnutie praktických cieľov hnutia, ale nepripúšťajte kupčenie so zásadami, a nerobte "ústupky" v teórii. Toto bola Marxova myšlienka, ale u nás máme ľudí, ktorí sa v jeho mene usilujú oslabiť význam teórie!

Bez revolučnej teórie nemôže byť ani revolučné hnutie. Nijaké zdôrazňovanie tejto myšlienky nemôže byť dostačujúco silné v čase, keď nadchýname sa najužšími formami praktickej činnosti ide ruka v ruke s módnym hlásaním oportunizmu."

Viz: http://www.ksm.cz/literatura/vladimir-iljic-lenin-co-delat-palcive-otazky-naseho-hnuti-1.-cast.html

Ať i o autorovi myslíme cokoli, byl schopen reálné dění přesně a prozíravě analyzovat.