Prvú časť svojej správy predložil R. McLaren ešte 15. júla 2016 – jej obsahu som sa venoval v minulých článkoch. Druhá časť správy však bola podstatne dlhšia a doplnená samostatne publikovaným dôkazným materiálom.

Táto druhá časť McLarenovej správy bola zverejnená dňa 9. decembra 2016. Jej hlavným záverom bolo tvrdenie o „inštitucionálnom sprisahaní“, pri ktorom mali pri organizácii a krytí dopingu spolupracovať ruské Ministerstvo športu, Ruská antidopingová agentúra (RUSADA), Moskovské laboratórium a tajná služba FSB. Podľa McLarena išlo o manipuláciu dopingových kontrol pri viacerých športových podujatiach medzi rokmi 2011 a 2015, vrátane LOH v Londýne 2012 a ZOH v Soči 2014. Sprisahania sa malo zúčastniť vyše 1 000 ruských športovcov.

Kritické závery McLarenovej správy okamžite prebrali tzv. mienkotvorné médiá na Západe, ktoré spustili novú vlnu obvinení voči ruským športovcom. Nedávno sa dokonca objavila aj nepravdivá správa o tom, že riaditeľka RUSADA organizáciu a krytie dopingu priznala. Hoci niet pochýb o tom, že v ruskom športe je doping veľmi rozšírený, kampaň, ktorá sa rozbehla v súvislosti s McLarenovou správou, vzbudzuje otázniky. Preto sa treba zamyslieť nad cieľmi a nedostatkami tejto správy.

Nezávislé vyšetrovanie?

R. McLaren pripravil svoju správu na základe poverenia od WADA. Pri vyšetrovaní mal vystupovať ako „nezávislá osoba“ (IP). Inštitút „nezávislej osoby“ je však ako taký otázny, ide o veľmi špecifický právny inštitút – obvykle sa pri podobných škandáloch vytvárajú vyšetrovacie komisie. Na rozdiel od vyšetrovacích komisií, kde sa musia zhodnúť viacerí členovia, R. McLaren si ako „nezávislá osoba“ sám určoval väčšinu pravidiel procesu vyšetrovania.