Ako silný argument v prospech sankcií sa uvádzajú súčasné ekonomické problémy Ruska. Niektorí západní analytici a politici zrejme veria dokonca aj tomu, že Rusi v krátkej budúcnosti prídu prosiť EÚ o zmiernenie sankcií. Už dnes ale možno povedať, že ekonomické sankcie EÚ predstavujú veľký problém nielen pre Rusko, ale aj pre EÚ a možno čakávať, že ich najhoršie dopady sa ešte len dostavia a to tak v Rusku ako i v EÚ. Namiesto politických riešení problémov prichádza ekonomická vojna.

Zmysel a legitimita sankcií

Ekonomické sankcie nie sú iba obyčajný politický krok. Ide o akt otvoreného nepriateľstva a o spôsob vedenia ekonomickej vojny. Ekonomické sankcie vždy predstavujú hodenú rukavicu a výzvu na konfrontáciu. Štát, ktorý sa ocitá pod tlakom ekonomických sankcií zo zahraničia, nemôže urobiť kvôli sankciám politické ústupky. Vyzeralo by to ako politická slabosť a toho sa bojí každá vláda. Na vyvolanie dostatočného dojmu z ekonomických sankcií treba veľmi dlhý dych. A tak európski politici, ktorí chceli v Moskve sankciami vyvolať ústupky, by sa mali namiesto vyriešenia krízy na Ukrajine pripraviť na mnoho rokov ekonomickej vojny.

Nízku efektívnosť ekonomických sankcií pri presadzovaní politických cieľov dokazuje aj množstvo príkladov z minulosti. Dokonca ani sankcie voči malej Kube, ktoré uplatňujú USA už pol storočia, k zmenám politiky kubánskej vlády neviedli. Podobne ani voči režimu apartheidu v Južnej Afrike ekonomické sankcie úspech nepriniesli, štvrť storočia zostali úplne bez efektu a zmeny v JAR nastali z iných príčin. Sankcie voči JAR boli pritom legitímne prijaté v OSN a krajinu naozaj izolovali. Sankcie voči Rusku dnes sú obmedzenou akciou západných veľmocí a ich spojencov. Svet však už dávno netvorí len Západ.

Západný prístup k sankciám odmieta väčšina sveta kvôli dvojakému metru. Západ sa v tomto storočí dopustil obrovského množstva agresií po celom svete a je možné ho považovať za jednu z hlavných hrozieb svetovému mieru. Západné mocnosti menili hranice iných štátov podľa vlastných predstáv, napr. v Kosove, na názor malých neprihliadali a bez váhania zasahovali do vnútorných záležitostí iných. Pritom za žiadny z nepreberného množstva ich zločinov neboli štáty Západu sankcionované. Pre väčšinu krajín sveta je teda nepochopiteľné, ak Západ kritizuje a sankcionuje druhých za to, čo sám pravidelne pácha. Západ uplatňuje dvojaký meter a to oslabuje jeho morálnu pozíciu. Tejto politike často nerozumejú ani občania krajín EÚ, ich pripravenosť uskromňovať sa kvôli konfliktu na Ukrajine a ekonomickej vojne s Ruskom je obmedzená.

EÚ bude musieť obhajovať svoje sankcie aj na nečakaných fórach. Legitímne sankcie totiž môže prijímať len Bezpečnostná rada OSN a ak ich prijme EÚ voči inému členovi Svetovej obchodnej organizácie (WTO), tak tým poruší obrovské množstvo pravidiel tejto organizácie. WTO pritom doteraz slúžila pre EÚ ako nástroj vykorisťovania mnohých iných štátov. Ak si však bude chcieť WTO udržať akú-takú dôveryhodnosť, bude musieť sankcionovať aj EÚ za porušenie pravidiel voľného obchodu. Je síce možné, že EÚ sa prostredníctvom zákulisných zásahov vyhne najhorším následkom vo WTO, ale ak by WTO vôbec neodsúdila konanie EÚ, tak by iba sama sebe škodila. Tak či onak, žiadne z dvoch riešení (strata dôveryhodnosti WTO alebo vysoké pokuty pre Brusel), nebude pre EÚ dobrou správou. Právnych sporov bude dosť aj mimo WTO, ruské banky už ohlásili niekoľko žalôb aj na iných orgánoch.