Vzniká však otázka, čo to vlastne znamená byť v európskom jadre. Keďže pojem „jadro EÚ“ nie je v primárnom práve EÚ presne definovaný, musíme diskutovať, ktoré normy práva EÚ sú pre jadro EÚ relevantné. Túto diskusiu nemožno považovať za uzavretú a rozhodne sa nestačí odvolávať sa na to, že nás za súčasť jadra vyhlásil nemecký minister zahraničia...
Diskusia o jadre

Diskusia o jadre EÚ ako taká nie je vôbec nová, naopak, s pojmami „európske jadro“, „viacrýchlostná Európa“ a podobne sme sa stretali aj v minulosti. Objavovali sa najmä v obdobiach kríz a výziev pre Európu a zrejme k najväčšiemu rozmachu týchto diskusií prišlo po agresii do Iraku v roku 2003. Netreba pripomínať, ako vtedy americký minister obrany D. Rumsfeld rozdelil Európu na „starú“ a „novú“ podľa jej vzťahu k vojne v Iraku. Ukázalo sa, že USA sú schopné s pomocou V. Británie a štátov strednej a východnej Európy zablokovať každý francúzsko-nemecký pokus o spoločnú zahraničnú politiku EÚ. Verejnosť v krajinách východnej Európy nebola intervenčnej politike USA na Blízkom východe naklonená, ale politici týchto krajín išli až tak ďaleko, že proti Nemecku a Francúzsku vystúpili s otvorenými listami.

Diskusia o európskom jadre z roku 2003 sa opakovala i pri ďalších krízach, najmä pri dlhovej a utečeneckej kríze. Vždy však bola komplikovaná tým, že sme nevedeli presne určiť, kto a čo má jadro predstavovať. Mali by to jadro tvoriť azda štáty Schengenu? Lenže to by znamenalo, že do jadra patria aj Poľsko a Maďarsko. Alebo by mali tvoriť jadro EÚ spojenci Francúzska a Nemecka? Tí sa však menia pomerne často podľa aktuálneho problému, pričom nedávno zmenilo svoj postoj i Slovensko. Alebo tvoria jadro EÚ najbohatšie štáty EÚ? To asi tiež neplatí, lebo bohaté škandinávske štáty ako Dánsko či Švédsko si radšej držia odstup od jadra i od eura.

Jednou z možností vymedzenia jadra je aj chápanie jadra EÚ ako zoskupenia štátov eurozóny. I tu však vyvstávajú problémy. V tomto prípade by totiž žila väčšina obyvateľov jadra EÚ v stredomorských krajinách, vrátane Grécka. Paradoxne by tak vznikla situácia, že členmi jadra by sa stali najzadlženejšie štáty EÚ. Ich verejný dlh pritom neustále narastá. V týchto štátoch sa môžu čoskoro zjaviť vlády, ktoré odmietnu ďalej znášať „rozpočtovú zodpovednosť“, pretože nemecký tlak na reštriktívne opatrenia nevedie k želaným výsledkom. Ak sa ale grécka dlhová kríza zopakuje v prípade veľkých krajín ako Španielsko či Taliansko, bude situácia oveľa zložitejšie než v prípade Grécka. Problémom obrovského verejného dlhu (nad 100 % HDP) pritom trpia aj štáty najužšieho jadra EÚ ako Francúzsko a Belgicko.

Impulzy pre vytvorenie jadra