František Škvrnda: Európska stabilita rok po Kryme

30.03.2015 16:46 | Zprávy

Západné „hlavnoprúdové“ médiá sa vyhýbajú diskusii o národe (ale aj vlasti a ľude), lebo podľa ich vnímania sveta sa môžu dostať do protirečení s aktuálne preferovaným chápaním liberálnej demokracie (lokajsky oddane im sekundujú aj ich slovenské odnože). V prípade ukrajinskej krízy sa však vlna nacionalizmu s prvkami extrémizmu (kde výrazne pôsobila už od jej vypuknutia) prehliadala a začala sa aj rozlične podporovať.

František Škvrnda: Európska stabilita rok po Kryme
Foto: Archiv
Popisek: Mapa Evropy

Po kontroverznej zmene vládnej moci v Kyjeve 22. februára 2014 sa situácia na Ukrajine čoraz väčšmi komplikovala a radikalizovala. Prispel k tomu o. i. aj návrh na zrušenie účinnosti zákona o základoch štátnej jazykovej politiky, ktorý bol schválený už nasledujúci deň. Zákon z roku 2012 sa zrejme považoval za dedičstvo „janukovyčovskej“ éry, ktoré bolo potrebné v záujme dokázania vplyvu protiruských síl v nových pomeroch čo najrýchlejšie zrušiť.

Zakrátko sa prišlo na to, že to nebol dobrý ťah, a dočasný prezident O. Turčynov vyhlásil, že rozhodnutie parlamentu nepodpíše, pokiaľ nebude prijatý nový zákon. Došlo aj k ďalším nejasnostiam pri postupe novej moci a vo viacerých častiach štátu prepukli znovu nepokoje – odlišné od tých z konca novembra 2013. Udalosti nadobudli rýchly spád – za necelý mesiac od zmeny vlády v Kyjeve sa bývalé časti Ukrajiny už pod pomenovaním Republika Krym a Sevastopoľ (mesto federálneho významu) stali súčasťou Ruskej federácie.

Nebudeme opakovať fakty a závery, ktoré sa v súvislosti s prvým výročím týchto udalostí často a podrobne rozoberali. O spôsobe, akým sa to stalo, možno z hľadiska medzinárodného práva treba diskutovať, ale na Kryme je pokoj a poriadok.

A v podmienkach ukrajinskej krízy, ktorá odvtedy prerástla do občianskej vojny (momentálne v stave krehkého prímeria), došlo k tejto zmene bez toho, aby niekoho zabili či zastrelili. Porovnajme to s tým, ako vojensky zasiahli USA v 21. storočí – či už v Iraku, Afganistane alebo Líbyi. Medzinárodné spoločenstvo si ešte pamätá aj to, čo sa odohrávalo v Kosove pred bombardovaním „malej Juhoslávie“ v roku 1999 i po ňom.

Nebudeme sa dohadovať, či zmena statusu Krymu bola anexiou, výsledkom separatistického hnutia alebo čímsi iným. Záleží totiž na uhle pohľadu, ktorý zvolíme – tobôž, keď vidíme, ako sa v medzinárodných vzťahoch uplatňuje zo strany USA a NATO dvojaký meter.

Tento článek je uzamčen

Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PL

Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.

Ukrajina (válka na Ukrajině)

Zprávy z bojiště jsou v reálném čase těžko ověřitelné, ať již pocházejí z jakékoliv strany konfliktu. Obě válčící strany z pochopitelných důvodů mohou vypouštět zcela, nebo částečně nepravdivé (zavádějící) informace.

Redakční obsah PL pojednávající o tomto konfliktu naleznete na této stránce.

autor: vasevec.cz

MUDr. Jiří Mašek byl položen dotaz

Kdo přesně si podle vás nepřeje mír?

Tvrdíte, že si ho nepřeje dost lidí. Podle mě jediný, kdo ho nechce je Putin. Jeho cíl je ovládnout Ukrajinu a podle mě přes to pro něj nejede vlak.

Odpověď na tento dotaz zajímá celkem čtenářů:

Tato diskuse je již dostupná pouze pro předplatitele.

Další články z rubriky

Jiří Weigl: Falešný přízrak Mnichova a kompromisní mír

15:49 Jiří Weigl: Falešný přízrak Mnichova a kompromisní mír

Denní glosa Jiřího Weigla