Objektívne treba pripustiť, že Moldavsko je determinované viacerými historickými, najmä etnickými rezíduami v súvislosti s tým, že bolo v minulosti pod vládou (súčasťou) iných štátov. Zložitosti politickej i sociálno-ekonomickej situácie v štátu sú však podmienené aj špecifickým vývojom od získania samostatnosti v roku 1991. Problémy sú v niektorých aspektoch možno ešte komplikovanejšie ako v susednej Ukrajine, ale našťastie tu sa až tak nevyhrotili, resp. doteraz ani nebol o Kišiňov až taký „záujem“ ako o Kyjev.

Súčasťou Moldavska je autonómna oblasť Gagauzia (s prevahou obyvateľstva turkického pôvodu). Okrem toho existuje na jej území aj fakticky samostatná, ale medzinárodne neuznaná Podnesterská moldavská republika asi s pol miliónom obyvateľov (so zhruba rovnakou početnosťou Moldavcov, Rusov a Ukrajincov). Je tam rozmiestnených okolo 600 príslušníkov mierových síl a asi 1 200 ďalších vojakov z Ruskej federácie. Súčasný stav sa charakterizuje ako zmrazený konflikt.

Moldavsko má už od leta 1990 problém s aktivitami hnutia za zjednotenie s Rumunskom, ktoré sa prejavujú až do súčasnosti. Naposledy masovo vystúpili pri príležitosti 75. výročia okupácie Besarábie fašistickým Rumunskom. V apríli 2009 po vyhlásení predbežných výsledkov parlamentných volieb, v ktorých získali komunisti nadpolovičnú väčšinu mandátov (v Moldavsku ako v jedinom postsovietskom štáte boli v rokoch 2001 – 2008 vládnou stranou) vypukli nepokoje a násilnosti. Demonštranti prevolávali nielen protikomunistické heslá, ale aj prorumunské výzvy. Protestujúci zaútočili na parlament aj sídlo prezidenta, ale po týždni sa situácia upokojila. Na Západe sa tieto udalosti často označujú za „twitterovú“ revolúciu.

Po prerátaní výsledkov volieb nedošlo k nijakej zmene. Pozorovatelia z OBSE pri voľbách nenašli závažné porušenie, aj keď niektorí sa vyjadrovali, že správa bola „mäkká“ a mali určité podozrenia, ktoré nevedeli dokázať.

Pre bojkot voľby prezidenta opozičnými stranami sa musel parlament rozpustiť a vypísať nové voľby. Hoci komunisti aj vo voľbách v novembri 2009 zvíťazili, vládu vytvorila prozápadná koalícia štyroch ďalších strán. Politická kríza však pokračovala. Dokonca ani po ďalších parlamentných voľbách v novembri 2010 neboli poslanci schopní prezidenta zvoliť požadovanou trojpätinovou väčšinou hlasov, a tak od septembra 2009 do marca 2012 bol na čele štátu dočasný prezident. V septembri 2010 sa uskutočnilo referendum o forme volieb prezidenta, ale nebolo platné.