Západ, presnejšie spôsob jeho riadenia a riešenia problémov v ňom, čoraz viac prepadá do morálno-politickej krízy. Ďalším kritickým momentom, ktorého výsledok je predovšetkým v súvislosti so situáciou v EÚ ťažké predpovedať a zvyšuje v nej spoločenskú neistotu, predstavujú francúzske prezidentské voľby. Ako uviedol K. Geiger v nemeckom denníku Welt – žiadny happy-end sa ani v prípade neúspechu M. Le Penovej konať nebude.
Narastajúce ťažkosti západného modelu politiky a ekonomiky
Jadro ťažkostí spočíva v tom, že dlhodobo – zhruba štvrťstoročia presadzovaný model neoliberálnej ekonomiky sa dostáva do narastajúcich ťažkostí aj v dôsledku zamotávajúcich sa protirečivých vzťahov s nekonzervatívnou politikou. Extrémne rozvinutú a nesmierne sofistikovanú ekonomicko-právnu reglementáciu (zjednodušene a politicky nekorektne ju možno označiť aj za novú podobu diktatúry v 21. storočí) západného neoliberálneho systému, ktorý je podporovaný aj silnými a hlasnými médiami hlavného prúdu, ťažko upraviť (nahradiť) bez zásadnej mocensko-politickej zmeny. Tú však nie sú schopné uskutočniť sily (kruhy), ktoré sa dostanú k moci z elít, vytváraných už desaťročia v uvedených podmienkach.
Voľby v jednotlivých štátoch EÚ, samozrejme, stále zostávajú na výsosť vnútropolitickou záležitosťou, ale majú aj vonkajší, zahraničnopolitický, v prvom rade „úniový“ rozmer. Po roku 2016, keď podľa „mainstreamových“ mediálno-politických hodnotení nevyšli predstavy (zámery) vládnucich kruhov v referende o zotrvaní Veľkej Británie v EÚ a prezidentských voľbách v USA (formálne s EÚ vôbec nesúvisia, ale pre kruhy, ktoré sa usilujú zachovať vplyv Washingtonu na starom kontinente, mali traumatizujúci charakter), sa spustila kampaň nárekov o ohrození EÚ a možno aj celkového usporiadania sveta.
Falošnosť brexitu
Za brexitom v prvom rade nestáli (na čo sme už viackrát poukázali) záujmy širokých vrstiev britského obyvateľstva, ktoré sa búrili proti bruselským byrokratom, hoci sa to tak zdá. Malo to vyjsť naopak – tesne mali vyhrať stúpenci zachovania členstva Veľkej Británie v EÚ, ktorá mala aj tak oveľa viac „úľav“ ako ostatné členské štáty (najmä nové z postsocialistickej Európy). Išlo predovšetkým o vytvorenie zvýšeného tlaku pri presadzovaní záujmov nadnárodných finančných skupín, ktoré sú spojené v newyorskou Wall Streete a londýnskou City v EÚ.
V EÚ sa po brexite zhoršila politická atmosféra. Je nespokojnosť s konaním bruselskej byrokracie, ale médiá hlavného prúdu snahu zmeniť smer a spôsob jej fungovania označujú za populizmus. Kritika EÚ sa stáva bezbrehá a niekedy nadobúda až hysterický charakter.

Tento článek je uzamčen
Článek mohou odemknout uživatelé s odpovídajícím placeným předplatným, nebo přihlášení uživatelé za Prémiové body PLPřidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV