Oneskorené a neúčinné strašenie starého washingtonského establišmentu

Zatiaľ nejde ani tak o to, čo bude robiť D. Trump, ale viac o to, koľko a akého zla narobili G. Bush ml., Clintonovci, B. Obama, D. Cheney, J. Biden a i. (a, samozrejme, sily, ktoré za nimi stáli). O prechmatoch a nezdaroch ministrov zahraničných vecí a ministrov obrany USA od čias W. Christophera je tiež lepšie sa nezmieňovať. Žiaľ, aktuálnu hodnotu už nemajú ani nostalgia a na nich postavené výmysly vo vajataní H. Kissingera a Z. Brzezinského, ktoré hlavný mediálny prúd „berie“ atď. Svet sa stal celkom iný, ako to niekedy v 90. rokoch vykreslila dichotómia koncepcií S. P. Huntingtona a F. Fukuyamu medzi zrážkou civilizácií a konci dejín (definitívnom víťazstve liberalizmu). Všetko to dopĺňa aj politika štátov – najbližších spojencov USA (v tom aj EÚ a NATO). Spomeňme len neslávne konce T. Blaira a D. Camerona, či dnes mnohostrannú kritiku A. Merkelovej.

Sugestívne strašidelné výroky starého washingtonského establišmentu o ére D. Trumpa sa spájajú s vyjadrením šoku a hrôzy plejády politikov EÚ a NATO. Folklórny charakter európskych reakcií už len dokreslil list podivnej zmesi (často už vyslúžilých) politikov zo strednej a východnej Európy (a rusofóbne ich podporil aj C. Bildt zo Švédska – čo ten narobil na Balkáne...).

Krátka mediálno-politická pamäť sveta

Mediálno-politická pamäť sveta v neoliberálnej globalizácii sa zdá krátka – tak 15, najviac 20 rokov. Rétorika D. Trumpa neraz pripomína z jednej strany M. Gorbačova (bude US-perestrojka?) z druhej V. Havla (moc som navrátil ľudu). Na diaľku sa ospravedlňujeme sa M. Gorbačovovi za toto spojenie. Nový prezident USA veľa hovorí, ale možno ani nevie, čo to v realite môže znamenať (chce však, aby to znelo ľúbivo, aspoň časť ľudí sa tomu tešila a bola odhodlaná sa na tom podieľať) a k čomu to nakoniec povedie...

Dnes môžeme nadobudnúť dojem, že ani rozpad ZSSR neznamenal pre médiá hlavného prúdu takú tému, s toľkými zmenami, ako nástup D. Trumpa a azda ani 11. september 2001 sa nespájal s takými temnými víziami (však tu bolo NATO a jeho slávny „gumený“ článok 5 – vraj kvintesencia bezpečnosti v súčasnom nebezpečnom svete). Nemožno porovnávať roky 1991, 2001 a 2017, lebo mnoho sa zmenilo. Nie je však to, čo dnes rezonuje v médiách hlavného prúdu, viac strach zmiešaný s iracionalitou síl, ktoré ich podporujú a žijú z nich?

Je realita sveta skutočne takáto? Nešpekuluje sa, že masy podľahnú mýtu, že zmena na čele USA môže spôsobiť toľko toho? Kto chce, nech teda uverí, poteší sa alebo naplaší. Sú však aj takí, čo to šikovne využijú (či už v prospech svoj alebo málo pravdepodobne sveta), ale tiež takí, čo to chcú zneužiť a spôsobiť ešte viac chaosu, ako je dnes.