V nedávnom príspevku v časopise „Zem a vek“ som napísal: „Pokračuje sa v rafinovanom ťažení proti domácim potravinám, znižuje sa podiel sebestačnosti, svetoobčania jasajú, ako rýchlo sa adaptujeme na liberalizáciu podnikania. Importované potraviny boli zo začiatku lacnejšie, pekne balené, takže domáci trh bol doslova zaplavený týmito lacnými produktmi, v ktorých nerozoznáte, z čoho sú vyrobené a aké zdravotné riziká predstavujú. Ak budú naďalej lacné, budú kupované aj napriek nostalgickým odporúčaniam a dobre mienenej verbálnej podpore vlády kupovať domáce potraviny. Jedno je isté – povedie to k vážnemu poklesu záujmu o domáce výrobky, k znižovaniu až možnému zániku domácej poľnohospodárskej produkcie. Podľa skúseností z predaja priemyselného tovaru, ak výrobca získa trh, začne postupne zvyšovať ceny, po čase, ak je pretrvávajúci záujem prípadne oznámi, že dáva prednosť inému odberateľovi. Už teraz sa však presviedčame, že susedné Rakúsko má lacnejšie a kvalitnejšie základné potraviny v podmienkach niekoľkonásobne vyšších príjmov! Obnova domáceho poľnohospodárstva, ktoré je veľmi komplexným a náročným výrobným odvetvím. bude bolestná, dokonca až nemožná, lebo nebude s kým, nové generácie to nebudú vedieť, ani chcieť. Zanikne profesia poľnohospodára, čo vidíme koniec koncov už teraz, keď druhá či tretia generácia po bývalých gazdoch nemá k poľnohospodárstvu vzťah a byť poľnohospodárom nechce, ani nevie.“

Vkladal som nádeje, že či už z dôvodov lásky k prírode či z dôvodov nedostatku iného zamestnania po ukončení poľnohospodárskeho vzdelania, sa stanú poľnohospodármi aj nadšenci, ktorí doteraz na pôde nepracovali, lebo pochádzajú z rodín bezzemkov. To však nezohľadnil zákon, ktorý prakticky znamená ochranu majetku, a nie prírodného zdroja (pán Danko sa ním chváli ako zákonom na ochranu pôdy z dielne SNS), ktorý neviem prečo vyžaduje od záujemcov doterajšie hospodárenie na pôde, a nie záruku aspoň dvadsaťročného hospodárenia, ak má vzniknúť rodinná farma.

Takže už je to tu! Vlani pod zámienkou prebytku mlieka boli chovatelia kráv nútení mlieko vylievať, lebo výkupné ceny nepokryli pomaly ani polovicu nákladov. Reagovali na to, ako reaguje každé iné výrobné odvetvie – zbavili sa kráv, predali ich na mäso. Po roku nemáme mlieko a maslo, ktoré sa z mlieka vyrába je (zatiaľ len) dvojnásobne drahšie, teda pre väčšinu dôchodcov a chudobnejších občanov prakticky dostupné len ako sviatočný dezert