Keďže Kaddáfí budoval arabskú podobu socializmu, študoval aj prax socialistických štátov. K sovietskemu modelu sa však vyjadroval kriticky. Moskvu považoval za ateistickú superveľmoc.

A z môjho archívu som sa mohol dozvedieť nasledujúce veci: vtedajší československý veľvyslanec v Líbyi Ján Teluch, ktorý mal podobne ako diplomati ďalších štátov problém s analyzovaním politickej orientácie nového režimu /bol veľvyslancom ešte za kráľa Idrisa/, poslal ministerstvu zahraničných vecí do Prahy prvé hodnotenie politického smerovania krajiny. V depeši písal, že Líbyjčania zdôrazňujú najmä jednu závažnú vec.

„Kým marxistický socializmus dáva výrobné prostriedky do rúk štátu, a tým sa stáva monopolistom kapitálu, líbyjský je naproti tomu inšpirovaný islamským učením a zaručuje vládu ľudu nad základnými výrobnými prostriedkami.“ Veľvyslanec dodával, že v reakcii na písanie západnej tlače o tom, či má líbyjská revolúcia niečo spoločné s komunistickým hnutím, Tripolis odpovedal záporne. A západní komentátori sa skutočne mýlili, čo sa im zo spätného pohľadu ani nedalo veľmi vytýkať. Veď iba málokto rozumel filozofii mladých revolucionárov a najmenej samotnému Kaddáfímu. Revolúcia bola najmä jeho dielom. A tak československý veľvyslanec mohol iba dodať, že aj keď nový režim nebude prosocialistický, nebude aspoň antisocialistický.

Kaddáfímu išlo aj o symboly. Preto napríklad sovietske lietadlá, dopravujúce zbrane z Egypta do Bengází, nechal narýchlo premaľovať na egyptské... Politická orientácia krajiny nebola teda zrejmá, vzbudzovala obavy, viac, pravdaže, na Západe, ale aj na Východe.

Kaddáfí sa čoraz častejšie vyjadroval kriticky o komunizme. Pri treťom výročí zvrhnutia monarchie napísal článok v časopise al Fadžr al-Džadíd /Nový úsvit/. Sovietsky veľvyslanec dal text preložiť do ruštiny. Obsah článku bol taký šokujúci, že preklad dostal aj – už vtedy nový –československý veľvyslanec, Slovák Štefan Uher. Jedna pasáž bola mimoriadne tvrdá.