Kaddáfí prežil, lebo v čase útoku nebol vo svojom opevnenom sídle Báb al-Azízja, ale v beduínskom stane, s čím tajné služby nerátali. Sám ďakoval za prežitie Allahovi a v prejave vysielanom štátnou televíziou to aj zdôraznil. Líbya bola na nohách a stála za svojím vodcom.

V takej chvíli nemal generál Chálif Haftar šancu. Čakalo sa na niečo iné. A to čoskoro prišlo. V decembri roku 1988 sa nad škótskou dedinou Lockerbie zrútilo lietadlo americkej spoločnosti Pan Am Flight 103. Zahynulo všetkých 259 ľudí vrátane posádky.

Správu vydanú aj oficiálnou československou tlačovou agentúrou /ČSTK/ som ako redaktor vydania zahraničných udalostí dával do novín. Pamätám si, ako ma zamrazilo. To číslo letu, 103, mi bolo povedomé. Keď som večer prišiel domov, hľadal som niečo, čo som napokon aj našiel v staršom anglicko-českom slovníku. Palubnú kartu z roku 1986. Let s rovnakým označením. V júni toho roku som po prvýkrát letel do USA na pozvanie ľavicovej mládežníckej organizácie Volunters for Peace /Dobrovoľníci za mier/, ktoré dostal náš denník. Túto náhodu som považoval za ďalšiu tehličku do mojej mozaiky leteckých príhod. Patrilo tam aj prežitie leteckej havárie v roku 1972 v Moskve, keď sa lietadlo Il-18, štartujúce na let z Moskvy do Taškentu, krátko po štarte zrútilo a ja som sa spolu s ďalšími vyše tridsiatimi cestujúcimi zachránil. Jednoducho sme vybehli zo spadnutého stroja a utekali najrýchlejšie, ako sme len vládali. Polovica pasažierov však vtedy rovnaké šťastie nemala. Teraz som držal „palubovku“ s číslom Pan AM 103 v ruke a vedel som si živo predstaviť cestujúcich, sediacich v ťažkom Boeingu 747, chystajúcich sa po štarte z Londýna na dlhý prelet Atlantickým oceánom.

Pri páde boeingu nad škótskou dedinou Lockerbie zahynuli nielen cestujúci z lietadla, medzi nimi bolo najviac Američanov, ale aj desať občanov dedinky, ktorých pribili k zemi horiace časti veľkého stroja. Narazili do niekoľkých domov. Vyšetrovatelia veľkej tragédie po čase dospeli k názoru, že lietadlo bolo technicky v poriadku a nedošlo ani k chybe spôsobenej posádkou. V amerických novinách sa však objavil názor, či nešlo o atentát, neskôr sa ešte pridalo, že za možným atentátom na lietadlo mohol byť Irán. Špekulovalo sa o odvete iránskeho islamského režimu na zostrelenie iránskeho dopravného lietadla Airbus A 300 v júli 1988 nad Perzským zálivom. Lietadlom sa vracalo z posvätnej zo saudskoarabskej Mekky 290 pútnikov, no do Teheránu už nedoleteli. Nie náhodou sa vo vodách Perzského zálivu plavila americká lietadlová loď USS Vincennes, jedno z tých vojnových monštier, aké USA už dlhé roky vysielajú do zálivov a oceánov celého sveta, aby mali pod kontrolou dianie. Na oblasť Perzského zálivu sa ešte viac sústredili po roku 1979, keď v Iráne padol ich spojenec šach Réza Pahlaví, ktorého zmietla islamská revolúcia vedená ajatolláhom Chomejním. Ten riadil povstanie zo svojho francúzskeho exilu. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že úpadok americkej moci v celej oblasti Blízkeho a Stredného východu sa začal práve pádom režimu šacha Pahlavího, ktorý krajinu odovzdal Američanom a Washington si z Iránu urobil jedno zo strategických nástupíšť proti vtedajšiemu úhlavnému ideologickému nepriateľovi, Sovietskemu zväzu.

Iránske dopravné lietadlo s pútnikmi na palube zostrelila krídlatá raketa, povestná Tomahawk, vystrelený z lietadlovej lode USS Vincennes. Americká vláda na čele s prezidentom Ronaldom Reaganom, bývalým hollywoodskym hercom sa Teheránu ospravedlnila a vyjadrila aj poľutovanie nad obeťami. Veliteľ lode vyhlásil, že jeho posádka sa dopustila chyby. Zmýlila si vraj civilné lietadlo s lietadlom vojenským, konkrétne s iránskou vojenskou stíhačkou F-14, ktorá v tom istom čase mala preletieť v rovnakej oblasti. Stíhačka F-14 bola americkej výroby a patrila, ako pozostatok šachových vojenských obchodov s USA, už do bojového arzenálu nového Iránu. Dlhý čas sa potom udržoval názor, že pád Boeingu 747 nad škótskou dedinou Lockerbie mohol byť naozaj odvetou Iránu za zostrelene Airbusu nad Perzským zálivom.