Čím viac informácií o útoku v Paríži sa objavuje, tým  vzniká viac otáznikov nad týmto útokom. Len niektoré: Ulica na ktorej sídli Charlie Hebdo  je doslova prešpikovaná kamerovým systémom a ak si napríklad chcete zapáliť cigaretu revolverovým zapaľovačom, v okamihu sú u vás policajti. Redakcia už roky pracuje v akomsi vojenskom položení. To je jedna vec.  Ďalšie obrázky, ako terorista zabíja policajta, sklon zbrane je zvláštny, počas streľby  vidieť troška dymu, ale pri takomto výstrele by sa jednoducho hlava obete rozpoltila, pričom   na asfalte niet ani stopy po krvi. Zomrel snáď policajt od strachu...?

Vo veľmi krátkom čase sa na mieste objavil francúzsky prezident, neskutočné, veď jeho ochranka niečo také nemohla dovoliť, pretože sa ocitol v ohrození života. Ďalej hneď po útoku sa objavili tvrdenia že ide o moslimov, hoci mali tváre zahalené, a Alah Akbar môže vykrikovať hocikto. Ale potom vraj v aute zanechali  svoje osobné dokumenty /sic!/ a francúzske tajné služby chrlili o nich informácie, čiže mali ich zmapovaných a možno nielen zmapovaných. Takmer sto tisíc policajtov naháňalo dvoch ľudí, ktorí majú svoju tvár, svoje mená, hoci možno aj zapochybovať či osobné dokumenty v aute patrili práve týmto dvom. Ak nie, tak kde sa podeli skutoční páchatelia?

Iný uhol pohľadu

To sú praktické detaily toho, čo sa stalo. Iný uhol pohľadu sprostredkovala Komsomolská pravda, ktorá  oslovila jednu z najmúdrejších žien, aké tento svet nosí, riaditeľku Európskeho inštitútu demokracie a spolupráce a Fondu historickej perspektívy so sídlom v Paríži Nataliu Naročnicku, ktorá povedala:

Nechcem urážať  normálnych a slušných moslimov,  ale treba si postaviť otázku kto „vykŕmil“ toto strašné zviera, myslím tých radikálnych moslimov, ktoré sa riadia heslom „svoj alebo cudzí“ (moslim alebo neverec).