V odôvodnení, prečo sa dostal na zoznam osôb, ktoré majú zakázaný vstup do EÚ, ako aj zmrazené účty, sa hovorí, že J. D. Kobzon: „Navštívil takzvanú Doneckú ľudovú republiku a počas svojej návštevy predniesol vyhlásenia, ktorými podporil separatistov. Bol tiež vymenovaný za honorárneho konzula tzv. Doneckej ľudovej republiky v Ruskej federácii. 20. marca 2014 hlasoval za návrh federálneho ústavného zákona ,o prijatí Krymskej republiky do Ruskej federácie a vytvorení nových federálnych celkov v rámci Ruskej federácie – Krymskej republiky a mesta s federálnym štatútom Sevastopol‘.“ V prípade poslanca V. F. Raškina sa konštatuje, že hnutie Červená Moskva „organizovalo verejné demonštrácie na podporu separatistov a tým podporilo politiky, ktoré narúšajú územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“. Ďalej nasleduje to isté obvinenie ako u Kobzona, t. j. hlasovanie vo veci Krymu a Sevastopoľa. [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015. In: Úradný vestník Európskej únie, L40/14, 16.2.2015.]

Ak si v oboch prípadoch odmyslíme hlasovanie poslancov v dume o zákonoch vzťahujúcich sa ku Krymu a Sevastopoľu, ktoré nemôže byť rozhodujúce pre udelenie sankcií, lebo to by sa musela na zozname ocitnúť celá duma okrem jedného poslanca, ktorý hlasoval inak (Pravda, 20. 3. 2014), tak dôvody, o ktoré sa sankcie proti nim opierajú, sa redukujú už len na: v prípade Kobzona je to jeho podpora separatistov vyhláseniami a funkcia honorárneho konzula; Raškin sa previnil tým, že sa podieľal na demonštráciách na podporu separatistov, čím podporil politiku, ktorá podľa rozhodnutia Rady Európskej únie „narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny“ [ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2015/241 9. februára 2015].