Cvičenie malo jednoznačný charakter demonštrácie sily proti Rusku a rozhodne neprispelo k upokojeniu napätia vo vzťahoch Ruska a Západu, ktoré sú veľmi vyostrené. Dobre nepôsobilo ani to, že cvičenie sa uskutočňovalo v čase, keď sa v Rusku oslavovalo 70. výročie víťazstva. Pobaltské štáty však idú ešte ďalej a žiadajú dokonca aj trvalú prítomnosť vojsk NATO.

Žiaľ, podobné demonštrácie sily v Pobaltí sa v poslednom čase opakujú pravidelne. Všetci si pamätáme na cvičenia v marci 2015, keď sa akcie NATO v estónskom meste Narva uskutočňovali iba 300 metrov od ruských hraníc. Následne sa kolóna obrnených vozidiel pustila z Pobaltia cez Poľsko a Česko.

Paradoxne sa táto provokatívna kolóna obrnených vozidiel s podporou vlád porovnávala s civilným prejazdom ruských motorkárov, ktorých niektoré krajiny EÚ nechceli pustiť cez svoje územie. Vyvolalo to všelijaké porovnania vrátane reakcie ruského ministra S. Šojgu, ktorý 24. apríla 2015 na Twitteri narážajúc na americkú kolónu ironicky komentoval zákaz prejazdu motorkárov výrokom, že motoprejazdy cez Poľsko treba robiť na tankoch.

Tendencie nárastu napätia v Európe, vzájomná nedôvera a nové vojenské demonštrácie nás určite musia znepokojovať a mali by sme sa usilovať o ich minimalizáciu. V tejto súvislosti si však treba položiť i otázku, či záujmy a hodnoty, ktoré chráni v Pobaltí NATO, sú aj našimi záujmami a hodnotami. Musíme si byť vedomí, za čo by naši vojaci v prípadnom konflikte s Ruskom mali umierať.

Etnokracia namiesto demokracie

Ako je dobre známe, tradičná rétorika západných politikov o hodnotách a záujmoch začína pojmami „demokracia“ a „ľudské práva“. Pochybnosti o podobnej rétorike majú mnohí ľudia na Slovensku, a práve situácia v pobaltských štátoch EÚ a NATO posilňuje ich pochybnosti zvlášť presvedčivo.