Ľavica proti pravici?

Volebnú súťaž proti M. Le Penovej, ktorá v druhom kole prezidentských volieb prinášala E. Macronovi istotu víťazstva, jeho volební stratégovia určite vítali. Zrejme tŕpli, keď hrozilo, že by sa do druhého kola mohol dostať niekto iný, najmä kandidát autentickej ľavice J.-L. Mélenchon. Bolo zaujímavé sledovať, že čím viac rástla podpora pre J.-L. Mélenchona, o to väčšmi sa proti nemu objavovali útoky v médiách.

Zaujímavým výsledkom prezidentských volieb vo Francúzsku však bola aj komplikácia otázky, kto vlastne predstavuje pravicu a kto ľavicu. Dnes už vôbec neprekvapuje, že tzv. ľavičiar je neskrývaným kandidátom finančnej oligarchie a že pravičiarka M. Le Penová oslovuje nezamestnaných a pracujúcich svojimi vyjadreniami o ochrane sociálnych práv.

Pokiaľ ide o teritoriálne rozdelenie podpory, dalo by sa zjednodušiť, že ekonomicky úspešnejšie oblasti podporili E. Macrona, zatiaľ čo regióny s vysokou nezamestnanosťou a štrukturálnymi problémami podporili M. Le Penovú. V prvom kole podporil M. Le Penovú hlavne sever a východ krajiny, kde sa deindustrializácia prejavila najvýraznejšie. Zvlášť nepríjemná musela byť pre E. Macrona konfrontácia s robotníkmi v jeho rodnom meste Amiens, kde hrozba zrušenia pracovných miest vyvolala ostré protesty zamestnancov podniku Whirpool.

Hlavné politické subjekty