Táto téma patrí medzi tradičné problémy medzinárodnej politiky a s ňou spätá je aj predstava o nepredvídateľnom režime v KĽDR, ktorý ohrozuje svet svojou agresivitou. Na celú kórejskú krízu sa však treba pozerať diferencovanejšie a nepredvídateľnosťou sa v posledných rokoch vyznačujú aj iní aktéri konfliktu, najmä USA.

KĽDR ako hrozba?

Pri predstave o KĽDR ako o hrozbe pre mier treba uviesť, že hoci sa KĽDR vyznačuje určitou nepredvídateľnosťou, je spomedzi všetkých pravdepodobných účastníkov konfliktu na polostrove najmenší, najchudobnejší a celkovo najslabší štát. USA, Čína, Rusko, Japonsko i Južná Kórea patria do desiatky štátov s najvyššími výdavkami na zbrojenie vo svete a hoci Pchjongjang na obranu síce zjavne vynakladá väčší podiel z vlastného HDP (oficiálne údaje sú problematické), v reálnych číslach za svojimi susedmi veľmi zaostáva. Zaostáva za nimi aj počtom obyvateľstva, veľkosťou ekonomiky či priemyselnou základňou. Dokonca aj Južná Kórea je v porovnaní s KĽDR silnejšia, má dvakrát viac obyvateľov, modernejšie zbrane a mnohonásobne väčšiu ekonomiku.

Keď sa na Západe hovorí o hrozbe zo strany KĽDR, treba sa recipročne spýtať, či sa ohrozená nemôže cítiť i Severná Kórea. Medzinárodné právo totiž za podstatný princíp považuje zvrchovanú rovnosť štátov a KĽDR má rovnaké právo na vlastnú obranu ako ktorýkoľvek iný štát. Dôležitým princípom medzinárodného práva je aj zákaz použitia sily či hrozby silou v medzinárodných vzťahoch a práve tu v súvislosti s USA pociťuje obavy nielen KĽDR. Keď USA a Kórejská republika spolu uskutočňujú cvičenia, pri ktorých simulujú zničenie alebo obsadenie severu, musí to KĽDR nutne pociťovať ako hrozbu. Citlivosť vedenia štátu zvyšuje aj stále živá spomienka na kórejskú vojnu z rokov 1950 – 1953, keď USA zhodili na polostrov viac bômb než za celú druhú svetovú vojnu na Japonsko.

Jadrová hrozba