Podobne aj neúspech ústavnej reformy Renziho v Taliansku 40 : 60 potvrdzuje, že strašidlo konzervativizmu obchádza EÚ, resp. celý svet. Konzervatívna revolúcia na Západe ešte nezvíťazila, ale pomaly naberá na sile.

Ak povolebnú situáciu v Rakúsku, poreferendovú v Taliansku priradíme k brexitu a k prezidentským voľbám v USA, vidíme, že zapadajú do celkového globálneho trendu skepsy z novôt a strachu z emocionálnych výziev presadiť ďalšie ľudské a občianske práva na celom svete. Za každú cenu a hoci aj za cenu rozpútania novej vojny...

Túto skepsu označujem ako konzervatívny postoj občanov, vyjadrujúci opatrnosť či obavu zo zmien, z ktorých profituje iba veľmi úzka skupina ľudí.

Kto sú to tí konzervatívne zmýšľajúci ľudia? Aké názory majú starší, nevzdelaní ľudia z vidieka, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní putinovskou propagandou, a ktorých názory sa stávajú majoritnými v mnohých spoločnostiach?

Pre liberálne politické elity EÚ sú to ľudia s vysokou náklonnosťou k starým, zaostalým zvykom a poriadkom, s jednoznačným odmietaním všetkého nového a pokrokového. Je to zmes extrémistov, rasistov, fašistov a xenofóbov. Jednoducho to najhoršie, čo sa môže v ľudskej spoločnosti objaviť, a čo v zmysle „vyšších zákonitostí spoločenského vývoja“ musí samo odumrieť.