Závažné celosvetové problémy, akými sú napr. nezamestnanosť, migrácia, vojnové konflikty, zbrojenie..., sú také staré, ako naša civilizácia, no dnes vystupujú už ako celkom nové fenomény, ktoré starými ideologickými schémami nevieme nielen popísať, ale ani riešiť.

Pripomeňme štrajk v bratislavskom Volkswagene, ktorý mal skôr podobu happeningu, a nie násilnej či brutálnej akcie proti kapitálu, pretože sa zmenil na grilovanie na parkovisku a opaľovanie pred hlavnou bránou závodu. Napriek tomuto „soft tlaku“ nemeckí majitelia zdvihli mzdu o 14,2 %...

Rovnako bizarne sa nám musí javiť imigračná kríza. Najprv vybombardujeme niekoľko problematických režimov a vyvoláme v týchto krajinách občianske a náboženské vojny, ktorých dôsledkom sú humanitárne krízy, a potom, na báze našej solidarity s týmito ľuďmi, organizujeme potravinovú pomoc a vyzývame státisíce či milióny utečencov, aby presídlili do Európskej únie.

Ak by sa na to díval niekto „zvrchu“, musel by byť na pochybách o našich úmysloch, racionalite i morálke.

Utečenci z týchto krajín, k úpadku ktorých sme prispeli zničením ich politických a materiálnych štruktúr, sa vrhajú do Stredozemného mora, aby konečne našli pokoj a mier v EÚ. Bez zjavných výčitiek voči nám si hľadajú svoje getá, v ktorých by mohli prosiť Alaha o pomoc a silu žiť medzi našimi dekadentnými nevercami...

Mladí muži, ženy s malými deťmi prekračujú hranice, akoby ani neexistovali.