Minister Wang I, okrem toho, že sa v Dušanbe zúčastnil (14. júla 2021 – inak geopoliticky veľmi dôležitého) stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Dušanbe, o čom sme a stránkach SLOVA informovali (ZDE), realizoval aj skrátené turné po Strednej Ázii (Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a potom navštívil Sýriu so silným čínskym variantom urbi et orbi. Posolstvom pre svet, mestá ako (najmä) Ankara a Washington (o zjednotenej Európe, ktorá primárne rieši čokoľvek nepotrebné než potrebné, reč nešla a nepôjde, totiž tá – Európa – sa zlikviduje sama).

Odkaz Dušanbe, Taškentu a Ašchabadu

Čo sa týka Tadžikistanu a Turkménska, Peking ústami Wanga I, garantoval obom krajinám „tradičnú a aj netradičnú“ ochranu štátnej bezpečnosti, čím sa vytvára priestor na to, aby sa tieto krajiny (ale aj ostatné krajiny Strednej Ázie) nie tak intenzívne orientovali na Turecko, ktoré sa aktivizuje nielen v Strednej Ázii, ale aj širšie v Centrálnej Ázii a v ostatnom čase špeciálne v Afganistane.

Čo, ako by povedala slovenská prezidentka a najmä Dzurinda, ktorý to slovo zaviedol do politického speaku, vyrušuje nielen Peking, ale aj Moskvu.

Na druhej strane zapojenie Turecka v Afganistane (kde zhorí), je pre Peking a Moskvu komparatívnou výhodou. Lenže, z nášho stredoeurópskeho pohľadu, Turecko okrem toho, že má ako islamsko-radikálny subjekt neo-osmanské ambície, je členom (dôležitým) NATO. Takže opäť o nás – bez nás!


Ministri zahraničných vecí Wang I a. Kamilov, vpravo. Foto: www.mfa.uz

V Taškente (15. júla 2021) počas stretnutia s ministrom Abdulazizom Kamilovom, okrem toho, že podpísali nepodstatný a technický dokument Program spolupráce medzi ministerstvami zahraničných vecí Uzbekistanu a Číny na roky 2021 – 2022 (ZDE), zhodnotili výsledky medzinárodnej taškentskej konferencie „Stredná a južná Ázia: regionálne prepojenie - výzvy a možnosti“ a potenciál rastu strategického partnerstva Uzbekistanu a Číny (čo sa nepáči Kazachstanu).