Minister Wang I, okrem toho, že sa v Dušanbe zúčastnil (14. júla 2021 – inak geopoliticky veľmi dôležitého) stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v Dušanbe, o čom sme a stránkach SLOVA informovali (ZDE), realizoval aj skrátené turné po Strednej Ázii (Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan) a potom navštívil Sýriu so silným čínskym variantom urbi et orbi. Posolstvom pre svet, mestá ako (najmä) Ankara a Washington (o zjednotenej Európe, ktorá primárne rieši čokoľvek nepotrebné než potrebné, reč nešla a nepôjde, totiž tá – Európa – sa zlikviduje sama).
Odkaz Dušanbe, Taškentu a Ašchabadu
Čo sa týka Tadžikistanu a Turkménska, Peking ústami Wanga I, garantoval obom krajinám „tradičnú a aj netradičnú“ ochranu štátnej bezpečnosti, čím sa vytvára priestor na to, aby sa tieto krajiny (ale aj ostatné krajiny Strednej Ázie) nie tak intenzívne orientovali na Turecko, ktoré sa aktivizuje nielen v Strednej Ázii, ale aj širšie v Centrálnej Ázii a v ostatnom čase špeciálne v Afganistane.
Čo, ako by povedala slovenská prezidentka a najmä Dzurinda, ktorý to slovo zaviedol do politického speaku, vyrušuje nielen Peking, ale aj Moskvu.
Na druhej strane zapojenie Turecka v Afganistane (kde zhorí), je pre Peking a Moskvu komparatívnou výhodou. Lenže, z nášho stredoeurópskeho pohľadu, Turecko okrem toho, že má ako islamsko-radikálny subjekt neo-osmanské ambície, je členom (dôležitým) NATO. Takže opäť o nás – bez nás!
Ministri zahraničných vecí Wang I a. Kamilov, vpravo. Foto: www.mfa.uz
V Taškente (15. júla 2021) počas stretnutia s ministrom Abdulazizom Kamilovom, okrem toho, že podpísali nepodstatný a technický dokument Program spolupráce medzi ministerstvami zahraničných vecí Uzbekistanu a Číny na roky 2021 – 2022 (ZDE), zhodnotili výsledky medzinárodnej taškentskej konferencie „Stredná a južná Ázia: regionálne prepojenie - výzvy a možnosti“ a potenciál rastu strategického partnerstva Uzbekistanu a Číny (čo sa nepáči Kazachstanu).
Ak by sme to chceli zhodnotiť len tak bleskom, tak Wang I navštívil tri z piatich krajín Strednej Ázie preto, aby sa Peking uistil, že nedochádza k erózii či ohrozeniu pozícií Číny v regióne.
S jasnou špecifikáciou:
- Tadžikistan – tam Čína ovláda 80 % ťažby zlata;
- Turkménsko – prípadná expanzia Talibanu a ohrozenie Turkménska môže ohroziť energetickú bezpečnosť Číny, ale tiež vplývať na funkčnosť globálneho čínskeho projektu „Jeden pás – jedna cesta“.
-
Uzbekistan – nová Veľká hra môže tento najľudnatejší subjekt Strednej Ázie nasmerovať do chaosu a do náručia Turecka, ktoré sa teraz orientuje na Strednú Áziu, aby dokonalo turkický polmesiac. Zatiaľ de facto a potom aj de jure.
Odkaz pre Sýriu a zo Sýrie
Túto ťažko skúšanú krajinu navštívil Wang I v deň inaugurácie riadne zvoleného, resp. novozvoleného či opakovane zvoleného (máj 2021) prezidenta Sýrie Bašara Asada.
Počas tejto návštevy Wang I v prvom rade deklaroval, že medzinárodné spoločenstvo sa musí vzdať ilúzie mocenskej zmeny v Sýrii cestou farebného prístupu zvonku a musí priznať kladné miesto Damasku v boji proti terorizmu. K ďalším súvislostiam pozri ZDE.
No ďalej predstavil štvorbodový plán Pekingu na riešenie situácie okolo Sýrie a v Sýrii. Počas rozhovoru s B. Asadom spresnil Wang I, ako to vidí Peking. A túto detailizáciu si treba zapamätať! Takže:
Po prvé – je potrebné, aby sa svetové spoločenstvo (myslí sa tým Západ a jeho slovanskí pätolizači) zmierilo s voľbou občanov Sýrie a zabudlo na ilúziu o farebnej zmene režimu v Sýrii.
Po druhé – je dôležité riešiť humanitárnu krízu v krajine, a to obnoviť infraštruktúru a ekonomiku Sýrie a zrušiť všetky jednostranné sankcie voči Sýrii. Akákoľvek pomoc Sýrii sa musí realizovať výlučne v koordinácii s vládou v Sýrii.
Po tretie – Peking akcentuje nutnosť prerušenia aktivít všetkých ozbrojených skupín na území Sýrie, ktoré majú väzbu na globálny terorizmus (súc na zoznamoch OSN ako teroristické organizácie). V rámci tohto tretieho princípu Wang I vysvetlil, že tu má rozhodujúci úlohu sýrska vláda a je potrebné priznať, aké straty má Sýria v boji proti terorizmu na svojom výsostnom území. A teraz to dôležité – Čína je pripravená zjednotiť úsilie Damašku a Pekingu v upevnení globálnej antiteroristickej väzby.
Po štvrté – je potrebné dosiahnuť celoplošné politické riešenie krízy v Sýrii pri účasti všetkých politických síl, ale pri vedúcej úlohe legitímnej sýrskej vlády a prezidenta B. Asada.
Stručné zhrnutie návštevy Wanga I v Damasku (zatiaľ čínski predstavitelia navštevovali Sýriu veľmi zriedka) musí obsahovať aj tézu o jej načasovaní. Teda deň inaugurácie, ktorú sa snažil Západ a jeho poskokovia (aj Slovensko!) ignorovať.
Práve návšteva Wanga I dáva jasne najavo, že sa Západ a jeho poskokovia mýlia v predstavách, ako sa bude formovať geopolitická situácie okolo Sýrie, Afganistanu a Strednej Ázie v roku 2021 a neskôr.
No tiež dala najavo, že Peking v spojenectve s Moskvou má jasno nielen ohľadne legitimity režimu v Sýrii a prezidenta B. Asada, ale aj toho, čo sa bude diať v Strednej Ázii a v okolí (Afganistan). A to okolie by som nepodceňoval.
Formát SA5+Rusko
V Taškente sa 16. júla 2021 (po odlete Wanga I) uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Strednej Ázie a Ruska. Toto malo – vzhľadom na vývoj situácie v Afganistane – nielen konzultatívny charakter, o čom hovoril aj minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. Vystúpenie na konferencii pozri ZDE.
Nakoniec Rusko, Uzbekistan a Tadžikistan informovali, že v dňoch od 5. do 10. augusta 2021 sa v Tadžikistane na polygóne Charb-Majdon (????-??????), čo je cca 20 km od hranice s Afganistanom, uskutoční ich spoločné vojenské cvičenie. Podrobnejšie pozri ZDE.
Jeho hlavnou legendou bude odrazenie a likvidácia nezákonných ozbrojených jednotiek, ktoré vtrhnú na územie spriateleného štátu. Zaujímavé na tom je, že pôvodne sa uvažovalo aj o účasti Kirgizska na tomto spoločnom cvičení.
Zároveň od 30. júla do 10. augusta 2021 bude v Suchandarijskej oblasti Uzbekistanu, inak hraničiacej s Afganistanom, spoločné cvičenie ruských a uzbeckých vojenských jednotiek s podobným scenárom ako cvičenie na území Tadžikistanu – teda zastavenia možnej expanzie neštátnych (možno v budúcnosti aj štátnych) ozbrojencov.
Na zamyslenie
Je len smutné, že o týchto aktivitách v Strednej Ázii mainstreamové médiá mlčia. Dokonca ako správni propagandisti podrobne neinformovali ani o tom, čo sa nás ako slovanského elementu priamo týka, teda o tom, ako vidí dnešná Moskva dejiny a súčasnosť Ukrajiny – máme na mysli stať V. Putina O historickej jednote Rusov a Ukrajincov (Plný text pozri ZDE). Inak komentár Oskara Krejčího na túto a iné témy (aj o Strednej Ázii a Afganistane) si je možné vypočuť tu na SLOVE.
Traduje sa, že ruský revolučný demokrat a filozof Aleksander Ivanovič Gercen vraj povedal na margo tých, ktorí nečítali Hegla, že ... sú nemodrení, nesúčasní...
Inak povedané, v súčasnej politickej a geopolitickej kolízii je potrebné vidieť a vnímať všetky strany procesu a pochopiť, že objektivita a akási pravda sa neodhaľujú pomocou propagandistov a ich klišé (vedome jednostranne nakúpených) ,ale v analýze zložitostí spletencov rôznych záujmov a hodnôt.
Čoho je téma Strednej Ázie úplne vzorovým príkladom.
(Autor je vysokoškolský učiteľ)
(zdroj ZDE, převzato se souhlasem autora)
Psali jsme:
Přidejte si PL do svých oblíbených zdrojů na Google Zprávy. Děkujeme.
autor: PV
