V prípade Ukrajiny sa jeho veštba naplnila, no v prípade posledných komunálnych a senátnych volieb v Česku sa nič podobného nekonalo. Ľudia sa do ulíc nehrnuli a nehrnuli sa ani k volebným urnám, aby zabojovali za návrat starej dobrej arogantnej pravice. Strana, ktorú stále vedie človek s kniežacím titulom, ale aj jeho koaličná družka ODS utrpeli zdrvujúcu porážku a musia opustiť mnohé politické posty nielen na radniciach, ale aj v Senáte ČR... Nikto nezaplakal, všetko prebehlo bez problémov, bez emócií a bez záujmu verejnosti. Veď ani 17 % sa ich nezapojilo do tohto volebného diania.

Predsa však mnohí spozorneli, keď sa dozvedeli, že do Senátu sa z posledného miesta na kandidátke prebojoval 78-ročný František Čuba. Človek, z ktorého sa stala legenda, ktorého meno si ľudia pamätajú už celé desaťročia, ktorého sa kdekto pokúšal počas nesmierneho množstva súdnych procesov dostať za mreže, ktorý však odolal všetkým svojim nepriateľom, mená ktorých sme už zabudli. Zrazu sa dozvedáme, že tento človek ešte žije, že ho nezlomili, že ešte aj vo svojom vysokom veku je úspešný v politike i podnikaní.

Priveľa miesta by zabral výpočet všetkého, čo preslávilo Slušovice, z ktorých sa stal pod vedením F. Čubu ekonomický zázrak. Stačí, ak si pripomenieme, že nikdy nebolo počuť v súvislosti s týmto poľnohospodárskym gigantom o šialených kravách, prasacom mori, vtáčej chrípke, dioxíne, cestárskej soli... a pod. Ak by tomu tak bolo, v porevolučných časoch, by sa asi ťažko vysekal pred uväznením. Aj tak mu ostala nálepka, že to bol komunistický papaláš, ktorý všetko dokázal iba vďaka obrovskej podpore ÚV KSČ. Pritom všetkom tento muž nikdy nemal až takú dôveru v politických kruhoch, ako by sa mohlo predpokladať. Vzbudzoval skôr nedôveru a podozrievanie. Veď aj Lubomír Štrougal bol pozvaný na koberec pred samotného Gustáva Husáka kvôli Slušoviciam a Františkovi Čubovi. Spomína, ako sa vtedy na neho Husák oboril:

– Koľko peňazí ste naliali do Slušovíc, spýtal sa ho hradný pán podráždene.