Fungovalo tam INTERHELPO, ktoré položilo základy modernej kirgizskej ekonomiky – za čo sa de facto už dnešné mediálne neoliberálne a neomarxistické Slovensko asi hanbí – a žila tam množina našich krajanov. Tých, ktoré hrdé Slovensko hodilo cez palubu postsovietskej asimilácie.

Dnes vieme o Kirgizku ako takom ak nie málo, tak určite veľmi málo. O tom, kam chce Kirgizsko kráčať, už skoro vôbec nič.

Vlajky v oknách ubytovne v Senci, kde žije viac Kirgizov (vodičov MHD v Bratislavskom kraji, pretože u nás takáto pracovná sila vraj absentuje…) a ich spôsob života nie je najlepšou vizitkou tejto stredoázijskej krajiny na Slovensku. Ale o tom potom!

Stredoázijské Kirgizsko anglosaské médiá už dlhšiu dobu označujú za najdemokratickejšiu krajinu Strednej Ázie. Možno aj preto, že v ostatných rokoch zažila sériu rôznych revolúcií (vrátane tulipánovej). Že všetci exprezidenti (ak nerátame dočasnú R. Otumbajevu) buď žijú v exile (aby sa vyhli väzbe), alebo jeden je vo väzení. Tieto vyjadrenia o demokratickom pupku Strednej Ázie sa samozrejme opierajú o rôzne ratingy, indexy, rakingy…

Tak napríklad podľa dokumentu Ranking of Countries by Quality of Democracy 2021 [1] je stav kvality demokracie v krajinách Strednej Ázie nasledujúci: