No v Strednej Ázii sa situácia v ostatnom čase vyvíja trochu inak. Tam začínajú konať v schéme „… k Turkovi áno!“, aj keď je jasné, že nie je Turek ako Turek.

Totiž postavenie a vplyv Turecka v Strednej Ázii je, nehľadiac na niekedy akoby sínusoidný vývoj, z objektívnych (historických, jazykových a náboženských) dôvodov sú neustále dostatočne pevné.

Ba čo viac, po tom, čo de facto Turecko ovládlo Azerbajdžan a prostredníctvom Baku si upevnilo svoje pozície na ľavom brehu Kaspického mora, vníma svoj prienik do Strednej Ázie (a ďalej) ako svoju historickú a povinnostnú misiu.

Nárast vplyvu

Tu treba vedieť, že do Európy sa Ankara (Istanbul) už veľmi nechystá, lebo predsa – aj stredoveká skúsenosť je skúsenosťou (… padli Turci na Poniky) stále citlivou. No a čo sa týka upevnenia si pozícii na ľavom brehu Kaspického mora, treba priznať, že sa to stalo na úkor Arménska a ťažko skúšaného Arcachu (Náhorného Karabachu). Alebo tiež islamského elementu na úkor kresťanského, kde pravoslávne Rusko, hľadiac si svoje geopolitické záujmy v regióne Kaspického mora, k tomuto alogickému stavu pomohlo.

Nič to však nemení na fakte, že rozhodujúcimi hráčmi v Strednej Ázii sú a (zatiaľ) budú Rusko, Čína, India a Irán… pričom Turecko (ktoré je síce členom NATO, ale je silne závislé na energetických zdrojoch z Ruska, Iránu a Turkménska) do tejto partie rozhodne bude patriť.