Ak si zoberiete na pomoc súdruha „googla“, tak ten vám, bez potreby rozmýšľania, nutnosti násobenia a delenia (čo je opäť pre Ipod generáciu a generáciu plagiátorov dosť veľká výhoda) jednoducho povie, že po ceste je to tak zhruba 1 262 kilometrov.

Cez Dušanbe do Biškeku

Ako sme v ostatnom postrehu Stredoázijské aktivity prezidenta Kirgizska[1] naznačili, po Turkménsku sa prezident Kirgizska Sadyr Žaparov vybral do piatej (z pohľadu programu turné) – poslednej krajiny Strednej Ázie – do Tadžikistanu.

Ak v Turkménsku rokoval najmä o energetike, v Tadžikistane bola hlavnou témou bezpečnostná situácia v Afganistane a jej vplyv na Strednú Áziu. spoločné akcie v rámci Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), alebo Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB).

Jeho (kirgizský) vládny špeciál T154M tento presun zvládol zhruba za +/- 90 minút a na letisku v Dušanbe, ktoré bolo vyzdobené vlajkami Kirgizska a Tadžikistanu (tú vlajku – teda Tadžikistanu – si nedávno tak pôvabne (hanba na en-tú) zamenil za maďarskú náš vtedy premiér a hlavný trnavský nevzdelanec a plagiátor).

Inak toto medzinárodné letisko začalo fungovať v roku 1964 a ročne obslúži zhuba 1,5 milióna klientov, pričom Tadžikistan má cca 9,5 mil. obyvateľov (partnerské Kirgizsko má cca 6,5 mil. obyvateľov a letisko Manas v Biškeku funguje od roku 1974).